Ticho
Posledný týždeň liturgického roka prebiehajú u nás benediktínov v Sampore duchovné cvičenia. V tomto týždni neprijímame hostí. Posvätné ticho – silencium, ktoré sa každodenne usilujeme zachovávať podľa pravidiel mníšskeho života, sa ešte znásobí. Dvakrát do dňa počúvame prednášky, ktoré nám v tieto dni dával istý zaslúžilý diecézny kňaz. Počas súkromného rozhovoru som sa ho spýtal, či mu v tieto dni, keď je naším jediným hosťom, nie je v kláštore otupno. Tvár sa mu rozžiarila spokojným úsmevom a povedal: „Je tu tak ticho…“
Nakláňať ucho srdca
Ticho je jedným z dôležitým pilierov mníšskeho života. Svätý Benedikt v Regule venuje kapitolu mlčanlivosti, v ktorej cituje Knihu Prísloví: „Tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech.“ Ešte viac, hoci nepriamo, zdôrazňujú význam ticha úvodné slová Reguly: „Počúvaj, synu, prikázania majstra, nakloň ucho svojho srdca, ochotne prijmi napomenutia láskavého otca a uvádzaj ich odhodlane do života.“
Prvoradým poslaním mnícha je hľadať Boha. Zo zjavenia Ježiša Krista vieme, že Boh nie je od nás ďaleko. „V ňom žijeme, hýbeme sa a sme.“ Boh je nad všetkým a preniká všetko. Svojou prozreteľnosťou riadi všetko stvorenie a zvláštnu lásku, ako hovorí Sväté písmo, prechováva k ľudským synom. A predsa, človek musí hľadať blízkeho Boha, pretože je tajomný Boh a človek sa mu vzdialil úsilím vystačiť si so stvorením.
Ticho premáha ťažkosti v modlitbe
Hľadať Boha znamená obrátiť sa a vydať sa na cestu k nemu. Neznamená to cestovať z jedného miesta na druhé, i keď fyzické putovanie sa stalo už pre mnohých účinným znakom obrátenia. Priblížiť sa k Bohu znamená zamerať sa na Boha celou dušou, mysľou a srdcom. Je to odpoveď na Božie volanie, na jeho iniciatívu. Cestu k Bohu potom predstavuje prekonávanie vonkajších a vnútorných prekážok v úsilí odpovedať na Božiu lásku. Jedným z osvedčeným nástrojov na prekonávanie týchto prekážok je ticho.
V období noviciátu som si všimol účinok ticha na moju modlitbu. Akoby sa ním skutočne cibrilo „ucho srdca“ na hlas eucharisticky prítomného Ježiša. Pozorné načúvanie zjednodušuje rozhovor s ním, oslobodzuje od zaoberania sa kopou hlúpostí. Túto formáciu v duši by som názorne vyjadril asi takto:
Pane, som zlomený, doráňaný a hriešny…
Ja ti dávam seba.
Cítim sa opustený.
Ja ti dávam seba.
Dolieha na mňa strach a moji najbližší mi nerozumejú.
Ja ti dávam seba.
Spolubrat mi poriadne lezie na nervy.
Ja ti dávam seba.
Chcem hodinky s vodotryskom.
Ja ti dávam seba.
Ovocie ticha
Ticho je potrebné, lebo obsah Božieho hlasu nemusí byť bohatý na poznanie, ale je vždy bohatý na lásku. Ticho je pre dušu naozaj ako voda pre pôdu, v ktorej má klíčiť semienko. Svätá Matka Terézia z Kalkaty napísala: „Ovocím ticha je modlitba. Ovocím modlitby je viera. Ovocím viery je láska. Ovocím lásky je služba.“ Je zaujímavé, koľko dôležitých vecí sa podľa týchto slov začína práve tichom.
Všetci, vrátane kňaza spomínaného v úvode tohto článku, sa zhodneme, že ticho je v dnešnom svete stále vzácnejší artikel. O to viac je dôležité, aby si každý veriaci človek našiel svoj ostrov ticha, aby sa mohol započúvať do hlasu milujúceho Pána.
Ján Dolný, OSB
Foto: Juraj Ďuríček
Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 01/2019.