V albánskej Tirane sa v dňoch 23. – 28. marca uskutočnilo generálne zhromaždenie generálnych predstavených a Konferencie generálnych predstavených (UCESM), ktorá zjednocuje 38 národných konferencií ženských a mužských reholí.
Ústredná téma stretnutia „Rehoľníci a rehoľníčky v Európe: svedkovia a remeselníci spoločenstva“ dala podnet k ceste prehĺbenia a znovuobnovenia povolania, ako byť svedkami a tvorcami spoločenstva v Európe v nasledujúcich rokoch. „Obnovením chceme chápať zmenu mentality. Nejedná sa o realizovanie našich projektov, v ktorom sme východiskovým a cieľovým bodom my samy, ale o prehĺbenie daru, ktorý môžeme rozvinúť,“ píše sa v záverečnom dokumente. Ako uviedol vo svojom príhovore prezident UCESM P. Giovanni Presagine, „obraz prítomnosti rehoľných rádov v Európe je veľmi rôznorodý“. Medzi jednotlivými prvkami zmeny od minulých rokov uviedol aj prítomnosť mnohých rehoľníkov z mimoeurópskych krajín. „Kým v niektorých častiach Európy sa vníma neprítomnosť zasväteného života, v jej iných častiach sa vníma jeho rast, najmä v tých východných.“ Účastníci stretnutia sa zjednotili na dvoch vnútorných výzvach. Jednou je neprítomnosť zasväteného života v kontextoch rôzneho vierovyznania a náboženstva, čo obmedzuje reálnu možnosť vytvárania vzťahov vzájomnosti, a druhou výzvou je náboženská realita, ktorá je mladá a životaschopná vo východnej Európe a z ktorej vyplýva aj nevyhnutnosť pozornejšej a inkulturovanej formačnej cesty, aby bola oslobodená od určitých kultúrnych čŕt, ktorými bola presiaknutá počas dlhých rokov rozličným spôsobom cez rôzne formy útlaku a prenasledovania.
Ďalej, odvolávajúc sa na slová sv. Terézie Avilskej: „Čo by bolo zo sveta, keby nebolo rehoľníkov?“, v záverečnom dokumente čítame: „Svet ide dopredu nie pre výchovné, sociálne, misionárske a charitatívne diela rehoľníkov, ale vďaka spoločenstvu modlitby. Tiež treba veriť v silu živého a účinného svedectva bratského života v komunite.“ Rehoľníci píšu: „Nie sme ani politici ani ekonómovia, ale máme poklad, ktorý chceme zdieľať so všetkými: dar života v komunite, skutočný dar, zázrak.“
Biskup zo Scutari Angelo Massafra, predseda Konferencie biskupov Albánska a podpredseda Rady európskej biskupskej konferencie, v záverečnej svätej omši vyzval zúčastnených, aby brali Rok zasväteného života ako príležitosť pre celú Cirkev, ktorá sa má nechať „ochutiť“ ich pokornou, ale veľmi výraznou prítomnosťou a úprimne si znovu pomenovať úlohy vo vnútri Cirkvi, reflektujúc vlastnú inštitucionálnu alebo charizmatickú identitu.
-ms-
Zdroj: agensir.it