Vatikánska farnosť, spravovaná augustiniánmi, oslávila 90 rokov
Hoci do Vatikánu pútnici prichádzajú najmä do baziliky nad hrobom sv. Petra, na území najmenšieho štátu sveta sa nachádza aj samostatná farnosť so svojím kostolom, ktorá slúži aj mnohým obyvateľom z okolia. Farnosť sv. Anny, ktorú spravuje komunita augustiniánov, oslávila v uplynulých dňoch 90 rokov svojej existencie, k čomu jej listom zablahoželal aj pápež František.
Farský kostol sa nachádza hneď za Bránou sv. Anny napravo od kolonády, vedľa kasární Švajčiarskej gardy. Cez túto bránu vchádzajú do Vatikánu aj všetci tí, čo majú záujem o fotografie z audiencie či pergamen s požehnaním Svätého Otca.
„Krása tejto farnosti spočíva v tom, že sa v nej sústreďuje celý svet. Je otvorená pre všetkých, nie sú tu hranice medzi Talianskym a Vatikánskym štátom a každý človek má právo požiadať o duchovnú pomoc, o dialóg a podporu“, vysvetľuje duchovný správca farnosti páter Bruno Silvestrini OSA. Vo farnosti pôsobí spolu s ďalšími troma spolubratmi.
Pápež František tu slávil svoju prvú verejnú omšu
Po svojom zvolení Svätý Otec František práve v tejto farnosti slávil svoju prvú verejnú svätú omšu – bolo to 17. marca 2013. Vo Farnosti sv. Anny fungujú modlitebné skupiny, ktoré podporujú aktuálne úmysly Svätého Otca.
Farnosť tiež finančne pokrýva výdavky spojené s ubytovaním niekoľkých rodín utečencov, ktoré žijú v priestoroch, ktoré im poskytla Pápežská charita vedená pápežským almužníkom kardinálom Krajewským. „Už sme tu slávili aj krst v chaldejskom ríte, dievčatka, ktoré sa narodilo v jednej z týchto rodín“, hovorí farár páter Bruno.
Farnosť zriadil Pius XI. krátko po podpísaní Lateránskych zmlúv
Farnosť sv. Anny je známa ako „pápežova farnosť“, pretože na pôde Vatikánskeho mestského štátu je to jediný kostol s celou paletou farských pastoračných aktivít. Založil ju pápež Pius XI. 30. mája 1929, len tri mesiace po tom, ako Lateránske zmluvy potvrdili vznik Vatikánskeho mestského štátu.
Na farnosť tak povýšil Kostol sv. Anny zo 16. storočia, ktorý bol predtým známy ako kostol Bratstva pápežských koniarov (La confraternita dei Palafrenieri). Pastoračná starostlivosť bola zverená rádu augustiniánov, ktorí tu pôsobia dodnes.
Kostol sv. Anny patril kedysi pápežským koniarom
Pápežskí koniari boli kedysi zodpovední za pápežské žrebčince a mali zároveň hodnosť notárov so šľachtickými titulmi. Ich patrónkou bola sv. Anna. V roku 1929 však boli žrebčince zrušené a koniari boli začlenení do kolégia pápežských sediárov, ktorým prislúchalo nosiť pápežský ceremoniálny trón, tzv. sedia gestatoria. Od roku 1978 sa aj táto tradícia stala minulosťou. V súčasnosti rôzne spoločenské úlohy vo Vatikáne plnia tzv. gentiluomini, ktorých možno vidieť najmä ako uvádzačov pri audienciách a rozličných ceremóniách.
Pôvodne tu mal visieť obraz od Caravaggia
Nad pôvodným oltárom chrámu sa vyníma obraz sv. Anny s malou Pannou Máriou (od A. Viligiardiho) z roku 1927. Málokto však vie, že pôvodne tam mala visieť maľba s názvom Madonna dei Palafrenieri (Panna Mária koniarov) od známeho Caravaggia, ktorá sa však nachádza v rímskej Galérii Villa Borghese. Obraz si u maliara objednalo bratstvo v roku 1605, no v kostole sa vynímal len krátky čas. S vyobrazením Ježiška, Panny Márie, no predovšetkým sv. Anny bratstvo nebolo veľmi spokojné, a tak bol obraz predaný a stal sa súčasťou zbierky kardinála Scipioneho Borghese.
Zdroj: RV, Zuzana Klimanová