Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania
(Jn 20,1 – 9)
Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“
Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.
Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.
Odvalený kameň – dvere srdca
Kameň od hrobu odvalený, ale kameň od srdca môže byť zavalený. Hľadieť, a predsa nevidieť.
Evanjelista Ján nám predstavuje vrcholné tajomstvo viery a spásy na rozhraní tmy a svetla. Rozhranie hlboko symbolické, nielen pre udalosti Veľkej noci vtedy, za čias apoštolov, ale aj pre udalosť, ktorá sa dotýka našich dní. Akoby toto rozhranie tmy a noci prechádzalo celými dejinami… rozhranie, kde bojuje tma smrti so svetlom Zmŕtvychvstalého. Svätý Peter Chryzológ pred odvaleným kameňom hrobu upriamuje skrze postavy žien pri hrobe našu pozornosť na toto tajomstvo našej spásy: „… kameň je odvalený od hrobu alebo od srdca? Od hrobu alebo z očí? Ženy, vaša hruď je uzamknutá, oči sú zatvorené, a preto nevidíte slávu otvoreného hrobu. Nalejte olej, no nie na telo Pána, ale do lampy svojho srdca, ak túžite vidieť, aby sa pre svetlo viery otvorilo to, čo je zatvorené tmou neviery“ (Peter Chryzológ, Sermoni 82,3).
Hrob a plachty… hovoria na úsvite o tajomstve Kristovej smrti a zmŕtvychvstania. O tajomstve obety Lásky. Je to tajomstvo, do ktorého sme my všetci veriaci ponorení krstom. Tajomstvo, pre ktoré je nevyhnutné nechať odvaliť i kameň od srdca a rozpáliť lampu srdca… tajomstvo, skrze ktoré sa veci vidia v novom svetle ako hovorí svätý Pavol: „Bratia, ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore… Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu“ (Kol 3, 1 – 3). Už nie viac v tmavom hrobe, ale v Bohu!
Pre otcov Cirkvi odvalený kameň od hrobu je ambona, z ktorej nám je anjelom ohlásená radostná zvesť zmŕtvychvstania, a oltárne plachty symbolizujú položené plachty v hrobe. Preto nech tieto nanovo položené plachty (na oltári) nám pripomínajú potrebu odvaliť kameň z nášho srdca, kameň, aby sme i my mohli vstúpiť… uvidieť a uveriť. Aby sme i my, z jeho milosti, začali žiť nový život… už nie vo tme, ale vo Svetle.
Vladimír Peregrim, salezián