Vyjde životopis saleziánskeho misionára, ktorý pokrstil budúceho pápeža
„Spravil som pápeža kresťanom“ – s týmto názvom vychádza životopis dona Enrica Pozzoliho, saleziánskeho misionára, ktorý v r. 1936 v Buenos Aires pokrstil Jorgeho Maria Bergoglia. Kňaz pôvodom z Lodi v talianskej Lombardii bol blízkym priateľom Bergogliovcov. Pre malého Jorgeho Maria bol viacero rokov spovedníkom a duchovným sprievodcom a bol nápomocný aj na jeho ceste povolania až po vstup do noviciátu jezuitov.
Kniha s talianskym titulom Ho fatto cristiano il Papa, ktorej autorom je Ferruccio Pallavera vyjde 10. novembra vo vydavateľstve LEV – Libreria Editrice Vaticana. Biografiu duchovného dona Enrica Pozzoliho predstavia najprv 10. novembra v Asti na severe Talianska a následne v Ríme 12. novembra na pôde Pápežskej Univerzity Urbaniana, kde sa na prezentácii zúčastnia kardinál Luis Antonio Tagle, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, a don Ángel Fernández Artime, hlavný predstavený saleziánov.
Pápež František už pri niektorých príležitostiach o svojom duchovnom otcovi vydal aj verejné svedectvo, ako napr. pri stretnutí s mládežou na štadióne v Miláne v roku 2017. K vydaniu životopisnej knihy tentoraz prispel predslovom, v ktorom dona Enrica Pozzoliho charakterizuje takto:
„K nemu sa zbiehali všetci, ktorí zažívali nejaký osobitný problém, s istotou, že urobí všetko, aby im poskytol pomoc. Na otca Pozzoliho sa ľudia obracali aj vtedy, keď potrebovali poradiť.
Páter Pozzoli mal zmysel pre realitu. Keď sa stalo niečo nezvyčajné, používal osobitný spôsob vyjadrovania. Siahol si jednou rukou na temeno hlavy a poškrabal sa tam všetkými piatimi prstami, hovoriac „canastos…!“ (uff!) Toto bolo jeho jediné gesto nervozity. Bol to človek obdarený ohromne veľkou rozumnosťou, ktorá vychádzala na svetlo v mnohých radách, ktoré dával ľuďom. Preto si ho všetci veľmi vážili.
Trávil hodiny a hodiny v spovednici a v priebehu rokov sa stal referenčným bodom pre všetkých saleziánov v Buenos Aires a v komunitách v blízkom okolí. Takým bol aj pre mnohých diecéznych kňazov. Opakovane prichádzal spovedať i sestry Panny Márie Pomocnice. Bol to skutočne veľký spovedník.“
Keď si mladý Jorge Mario zvolil za životný smer kňazstvo, svoje rozhodnutie vstúpiť do seminára ako prvému oznámil otcovi. Tento moment z roku 1955 komentuje v predslove k novej knihe týmito slovami:
„Vedel som, že on ma pochopí viac ako moja matka. A skutočne ihneď prejavil nadšenie. Moja matka nereagovala rovnako. Odpovedala mi, že mám najskôr dlho popremýšľať, než prijmem takéto rozhodnutie, že by bolo pre mňa lepšie dokončiť univerzitu a získať titul.“
Dva roky na to Jorgeho Maria Bergoglia postihli veľké zdravotné problémy:
„Bol august 1957. Začal som cítiť pichanie v pravej časti pľúc. Bolesť neustupovala. Moje zdravie skolabovalo, urgentne ma priviezli do nemocnice, bol som veľmi slabý, až tak, že som sa nedokázal udržať na nohách, položili ma na nosidlá.“
Ako je známe, v smrteľnom nebezpečenstve v dôsledku pľúcnej infekcie neskôr mladému seminaristovi odobrali vrchnú časť pravej strany pľúc. V úvode k životopisu dona Pozzoliho sa pápež František rozpomína aj na to, ako sa saleziánsky misionár staval k jeho úmyslu stať sa jezuitom:
„Páter Pozzoli zdieľal so mnou toto moje rozhodnutie a nenavrhoval mi, aby som vstúpil k saleziánom namiesto Spoločnosti Ježišovej. On vždy rešpektoval moje rozhodnutie, nebol to typ kňaza, ktorý by agitoval prozelytov. Informoval sa a povedal mi, že jezuiti ma prijmú do svojho seminára v marci. Bol práve november. Dodal, že by nebolo vhodné, aby som počas tých štyroch mesiacov zostal doma. Nevyhnutne som tiež potreboval fyzicky sa zotaviť, lebo operácia, ktorú som podstúpil, bola veľmi ťažká. Obrátil sa teda na svojho priameho nadriadeného, saleziánskeho inšpektora v Buenos Aires, ktorému predložil moju situáciu.“
Toľko z úvodu pápeža Františka ku knihe „Spravil som pápeža kresťanom“. Jej autor Ferruccio Pallavera o zrode knihy prezradil:
„Keď sa pápež František dozvedel, že píšem knihu o donovi Pozzolim, prejavil mi veľkú láskavosť, keď ma pozval k sebe do Domu sv. Marty vo Vatikáne. A našiel si čas, aby mi osobne porozprával o svojich spomienkach a duchovnom dlhu voči donovi Pozzolimu. Pri viacerých príležitostiach na verejnosti vyjadril svoju vďačnosť tomuto saleziánskemu kňazovi, ktorý stelesňoval ducha dona Bosca: veľkú oddanosť službe, vrodenú lásku k mladým, neúnavnú pracovitosť človeka vždy dobre naladeného a pripraveného žartovať“.
Pápež František niekoľkokrát vyzdvihol pátra Enrica Pozzoliho ako svojho duchovného učiteľa a sprievodcu v ľudskom raste: „Bol veľkým apoštolom spovednice,“ povedal pred tisíckami mladých ľudí na milánskom štadióne San Siro 25. marca 2017 počas svojej návštevy lombardskej metropoly.
Zdroj: VR, jb