Z mariňáčky rehoľníčka / Bývalá americká vojačka zložila v Poľsku večné sľuby

Tento článok publikujeme s láskavým dovolením redakcie Svet kresťanstva / Postoj.


V Krakove zložila večné sľuby albertínka, ktorá slúžila v námorníctve. Povolanie objavila na vojenskej misii v Afrike.

Jadwiga Szczechowiczová, bývalá americká vojačka, sa narodila v roku 1986 v Poľsku. Keď mala 13 rokov, s rodičmi odišla do USA. V Amerike sa po skončení strednej školy prihlásila do armády. V roku 2005 podpísala s armádou osemročnú zmluvu, z toho štyri roky bola v zálohe.

Ako píše portál Ekai, dnes už rehoľná sestra pôsobila ako vojačka na rôznych misiách. Slúžila v Japonsku, kde riadila vojenský ťahač a urobila si aj potápačský kurz. Potom strážila americké diplomatické misie v Luxembursku, Rusku, Botswane a v ďalších afrických krajinách.

„Bol vo mne taký duch goralov, všetko som chcela skúsiť a ničoho som sa nebála,“ hovorí rehoľníčka. „Z armády si pamätám bratské spoločenstvo a veľkú silu, ktorá tkvie v jednote. Jeden vojak nedokáže nič, spoločne víťazíme a prekonáme aj najväčšie prekážky,“ dodáva sestra, ktorá porovnala pravidlá v armáde s rehoľným životom.

„Keď niečo vymyslí jedna sestra, je to neviditeľné, bezvýznamné, bez šance na úspech, aby to prinieslo ovocie. Musí zapojiť celé spoločenstvo, všetky sestry,“ hovorí Jadwiga.

Albertínka porovnáva s armádou aj otázku poslušnosti. „V armáde som dostala rozkaz alebo úlohu, ktorú som mala vykonať, a musela som sa tomu podriadiť, nediskutovalo sa o tom. V rehoľnom živote je poslušnosť, ale aj dialóg. Vnímame Božiu vôľu, môžeme sa porozprávať s predstavenou, povedať, že je niečo, s čím sa zle cítime,“ podčiarkuje sestra Jadwiga.

Bývalá vojačka prišla k duchovnému povolaniu postupne. Keď slúžila v Botswane, objavila sa u nej myšlienka na vstup do rehole a našla tam aj hodnotu ticha.

Vo videu tlačovej kancelárie Poľskej biskupskej konferencie spomína, že v Afrike bola pokojnejšia atmosféra a mala šancu sa tam na chvíľu vnútorne zastaviť.

Sestra Jadwiga priznáva, že počas prvých rokov v armáde nemala kontakt s Bohom a vierou. Viera sa jej nezdala dôležitá, kým neodišla do Botswany. Tam Pán Boh začal pôsobiť a Jadwiga si uvedomila, že Bohu nedáva čas a že nežije úplne, ako by mala.

V africkej krajine sa začala pýtať, kým je, a doľahol na ňu silný smútok. „Začala som čítať knihy sestry Faustíny a vtedy sa objavila túžba po hlbšom poznaní. Už som nechcela žiť tak, ako som žila, už som nechcela žiť tak ďaleko od Boha,“ vyznáva sa rehoľníčka vo videu.

Po skončení vojenskej misie sa vrátila k rodičom do Chicaga. O svojom povolaní povedala svojmu farárovi, ktorý jej dal zoznam niekoľkých reholí v okolí Chicaga. Jadwiga začala do jednotlivých reholí telefonovať. Sestry albertínky jej však telefón nebrali. Keď sa rozhodla pre sestry misionárky lásky, tie jej povedali, že ju do rehole nezoberú, lebo ešte má platnú zmluvu v armáde. „Po tejto situácii som dala druhú šancu albertínkam. Vtedy už telefón dvihli,“ smeje sa sestra Jadwiga.

Jadwiga Szczechowiczová vstúpila k albertínkam v roku 2013 a momentálne študuje v USA za zdravotnú sestru, v tejto oblasti by mala neskôr aj pôsobiť. Bývalá príslušníčka námorníctva sa rada vracia na cesty, ktoré absolvovala v rámci vojenskej služby.

„Ľudia sú všade rovnakí, majú podobný prístup k životu. Chcú slobodu, chlieb na stole, istotu pre rodinu. Veľmi mi to otvorilo srdce. Samozrejme, ľutujem každý konflikt, ktorý sa deje, ako napríklad vojna na Ukrajine. Som vďačná našim vojakom, že Poľsko je bezpečná krajina,“ zdôrazňuje sestra Jadwiga. Poukázala aj na to, že v živote musíme viesť stále vojny, ale v našich srdciach.

Sestry albertínky sú ženská kongregácia, ktorá vznikla v Poľsku na začiatku 20. storočia. Sestry sa venujú chudobným, bezdomovcom, prevádzkujú hospice a majú aj domy pre slobodné matky s deťmi.

Pavol Hudák / svetkrestanstva.postoj.sk
Foto: Screenshot/Youtube