Zasvätení – ikony Božej dobroty
Aj napriek daždivému počasiu prišli mnohí veriaci v nedeľu 2. februára na poludňajšiu modlitbu so Svätým Otcom Františkom na Námestie sv. Petra, kde sa im z okna svojej pracovne prihovoril. V príhovore nadviazal na slová homílie a poukázal na dôležitosť zasväteného života ako na dar od Boha pre Boží ľud na ceste.
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Všetkých vás tu na námestí zmáčal dážď… no ste odvážni! Dnes slávime sviatok Obetovania Ježiša v chráme. Na tento deň pripadá aj Deň zasväteného života, ktorý poukazuje na to, akí dôležití sú pre Cirkev všetci tí, ktorí prijali povolanie k nasledovaniu Ježiša zblízka cestou evanjeliových rád. Dnešné evanjelium rozpráva, ako štyridsať dní po Ježišovom narodení Mária s Jozefom priniesli dieťa do chrámu, aby ho obetovali a zasvätili Bohu, ako predpisoval židovský Zákon. Táto evanjeliová udalosť predstavuje tiež ikonu darovania vlastného života zo strany tých, ktorí si prostredníctvom Božieho daru osvojujú typické črty Ježiša panenského, chudobného a poslušného.
Toto obetovanie seba samého Bohu sa týka každého kresťana, pretože všetci sme mu zasvätení prostredníctvom krstu. Všetci sme povolaní obetovať sa Otcovi s Ježišom a ako Ježiš, aby sa náš život stal veľkodušným darom, v rodine, v práci, v službe Cirkvi, v dielach milosrdenstva. Predsa však, takéto zasvätenie žijú osobitným spôsobom rehoľníci, mnísi, zasvätení laici, ktorí zložením sľubov patria Bohu plným a výlučným spôsobom. Táto príslušnosť k Pánovi umožňuje tým, ktorí ju opravdivo žijú, vydávať osobitné svedectvo evanjelia a Božieho kráľovstva. Úplne zasvätení Bohu sa úplne odovzdávajú bratom, aby prinášali Kristovo svetlo tam, kde sú najhustejšie temnoty, a aby vlievali jeho nádej do malomyseľných sŕdc.
Zasvätené osoby sú Božím znamením v rozličných prostrediach života, sú kvasom pre rast spravodlivejšej a bratskejšej spoločnosti, sú proroctvom delenia sa s malými a chudobnými. Takto zamýšľaný a prežívaný zasvätený život sa nám javí práve takým, aký v skutočnosti je: je darom Božím! Je Božím darom pre Cirkev, je Božím darom pre jeho ľud! Každá zasvätená osoba je darom pre nás, pre putujúci Boží ľud. Tak veľmi je potrebná ich prítomnosť, ktorá posilňuje a obnovuje zapálenosť v úsilí o šírenie evanjelia, o kresťanskú výchovu, o dobročinnú lásku k najnúdznejším, o kontemplatívnu modlitbu; v úsilí o formovanie človeka, o duchovné formovanie mládeže a rodín; v úsilí o spravodlivosť a pokoj v ľudskej rodine. Pomyslime len, čo by nastalo, keby nebolo sestier: sestier v nemocniciach, sestier v misiách, sestier na školách? Predstavte si Cirkev bez sestier… Nie, to je nemysliteľné! Sú práve tým darom, tým kvasom, ktorý posúva Boží ľud smerom vpred. Sú veľké, tieto ženy, ktoré zasväcujú svoj život a nesú vpred Ježišovo posolstvo!
Cirkev a svet potrebujú toto svedectvo Božej lásky a milosrdenstva. Zasvätení, rehoľníci a rehoľníčky sú aj týmto svedectvom, že Boh je dobrý, že Boh je milosrdný! Preto je potrebné vďačne doceniť skúsenosti zasväteného života a prehlbovať poznanie rozličných chariziem a spiritualít. Osoží modliť sa, aby mnohí mladí povedali „áno“ Pánovi, ktorý ich volá zasvätiť sa mu úplne v nezištnej službe bratom. Zasvätiť život službe Bohu a bratom.
Pre všetky tieto dôvody, ako už bolo oznámené, bude budúci rok osobitným spôsobom venovaný zasvätenému životu. Zverme túto iniciatívu už odteraz príhovoru Panny Márie a sv. Jozefa, ktorí, ako Ježišovi rodičia, boli prvými, ktorí ním boli posvätení a ktorí mu zasvätili svoj život.“
(Zdroj RV jb)