Zábudlivé srdce

(Lk 20, 27 – 38) Pohľad na zasväteného muža či ženu so životným štýlom vymykajúcim sa z normy je pre niektorých povzbudením, iným otáznikom, výkričníkom a možno aj provokáciou či dôvodom na rozčúlenie. Spomínam si ako som viackrát počul, že rehoľné sestry sú múdrymi pannami, celý život pozývajúcimi okoloidúcich na svadbu.

Môj život so svojím špecifickým životným štýlom môže pomôcť ľuďom pozdvihnúť svoj zrak k nebu, môže byť pozvaním rozšíriť svoje horizonty, ktoré sú niekedy sploštené len na tento stvorený, pominuteľný svet. My zasvätení môžeme pomôcť ľuďom objaviť večné pravdy, ktoré sú radostnou zvesťou aj korekciou pre naše zábudlivé srdce. Život má svoj zmysel a cieľ. Existuje večná blaženosť aj večné zatratenie. Nie človek alebo veci, ale Boh je naplnením všetkých túžob každého človeka.

Túžime žiť večne. Sme povolaní byť synmi a dcérami vzkriesenia. V Bohu, v ktorom spočinie vo večnosti naše srdce, nájdeme naplnenie najhlbšej túžby po vzťahu, intimite, spoločenstve a nekonečnej radosti.

Rastislav Dluhý, CSsR
Foto: Františka Čačková, OSF