Druhé obrátenie (1.časť)

Dnes budeme uvažovať o tzv. druhom obrátení. Možno ste prekvapení z tohto termínu, pretože keď rozprávame o našej duchovnej púti, obyčajne používame iba slovo obrátenie, bez číslovania. Svoj život delíme na fázu pred obrátením a fázu po obrátení. Má zmysel hovoriť o viacerých obráteniach? Má, a to veľmi dôležitý. Charakteristikou prvého obrátenia je, že človek sa na základe istých podnetov nadchne a urobí rozhodnutie nasledovať Pána. Po čase však príde prirodzene k otázkam ba až ku kríze. A človek je volaný ísť k ďalšej fáze, k „obráteniu druhému“. Druhé obrátenie je nutné u každého, kto nasleduje Pána, lebo nás volá do hĺbky. Druhé obrátenie sa môže zopakovať niekoľkokrát v živote, tzn. nejestvuje tretie, štvrté… obrátenie, ale každé ďalšie obrátenie je zopakovaním obrátenia druhého. Poďme však na vec po poriadku. Biblickí odborníci neustále poukazujú na to, že čo sa týka volania k učeníctvu, v evanjeliách existujú dve fázy: galilejská a jeruzalemská (táto druhá fáza je najrozhodujúcejšia). „Spoločenstvo s Ježišom“ v tejto druhej fáze znamená nasledovať Ježiša do Jeruzalema s cieľom mať účasť na jeho Veľkonočnom tajomstve. Každý človek, ktorý to myslí vážne s nasledovaním Ježiša, bude musieť prejsť tým či oným spôsobom cez obe tieto fázy. Duchovní autori dnes veľa hovoria o tzv. „druhom obrátení“ alebo o „kvalitatívnej zmene“ v duchovnom živote nasledovníka Ježišovho. To, na čo konkrétne poukazujú, je práve tá druhá fáza, t.j. fáza tzv. jeruzalemského učeníctva. U niektorých k tejto fáze príde postupne jemným a nenápadným vývojom, u iných k nej príde náhle za pomoci bolestných ba často dokonca veľmi dramatických udalostí v ich živote. Čo vlastne je druhé obrátenie? V čom spočíva? Najlepšiu odpoveď na tieto otázky by nám mohol poskytnúť konkrétny príklad človeka, ktorý také niečo zažil. Poďme sa preto pozrieť na príbeh povolania apoštola Petra. Peter však nie je jediný, u ktorého sa tento proces odohral, ten istý proces rastu je možné vidieť aj u ostatných apoštolov, ako napríklad u Jakuba, Jána či Pavla, hoci v ich prípade nejde až o taký dramatický proces, ako tomu bolo u Petra.   Príbeh Petrovho povolania   Galilejská fáza Petrovho povolania   Kľúčovou udalosťou v príbehu Petrovho povolania je zázračný rybolov, ako nám ho popísal evanjelista Lukáš v 5. hlave svojho evanjelia. Peter možno už dlhší čas počúval Ježiša bez toho, že by sa bol cítil volaný k radikálnejšej forme nasledovania Ježiša Krista. Zázrak s rybolovom ho presvedčil o tom, že tu je niečo viac, než len dajaký múdry kazateľ. Zdá sa, že v tejto chvíli robí svoj totálny záväzok Pánovi. Znakom jeho obrátenia, podobne ako aj obrátenia jeho spoločníkov, je to, že „opustili všetko a nasledovali Ježiša“ (Lk 5, 11 ). Keď sa však pozrieme trocha bližšie na to skutočné „opustenie všetkého“, ako charakteristický znak tohto Petrovho nového životného smeru a oddania sa nasledovaniu Ježiša, na opustenie, ktoré Peter vykonal tak veľkodušne po spomínanom rybolove, musíme vidieť, že to bol v skutočnosti iba začiatok veľmi dlhého procesu. Peter preukáže veľký stupeň veľkodušnosti, nadšenia, pohotovosti, dobrej vôle a prejavu opravdivej lásky voči svojmu Majstrovi. Avšak zároveň vidíme na ňom aj prehnanú dôveru vo svoje vlastné schopnosti. Jeho predstava o Kráľovstve a o Ježišovej misii zostane u neho dosť povrchnou a keď Ježiš začne hovoriť o kríži, ako o súčasti svojej misie a života tých, ktorí chcú byť jeho učeníkmi, Peter je šokovaný. Ježiša to stálo veľa námahy, aby svojich učeníkov pomaly a postupne uviedol do svojej vlastnej služby. Aj napriek tomu, že ich berie takých akí sú, predsa sa občas stane s nimi netrpezlivým. Sedemnásť krát sa nachádza v evanjeliách jemná výčitka: „Ste takí nechápaví; nerozumiete; ešte stále nechápete?“ (Mk 8,17-18; Mt 16, 8-9; Lk 9, 41 ). Veľmi dôležitou je scéna, ktorá sa odohrala v Galilei, kedy sa Ježiš pýta: „Za koho ma pokladáte?“ (Mk 8, 28). Ide tu o dôležitý okamih v ich živote, ktorý už istý čas trávili v spoločnosti svojho Majstra. Ježiš ich kladie po takmer troch rokoch života s ním, počas ktorých sa ich trpezlivo snažil uviesť do tajomstva svojej osoby a svojej misie, pred akýsi druh testu, aby si overil, ako ďaleko ho porozumeli a ako hlboko ich on aj jeho misia ovplyvnili. Je to práve Peter, ktorý na veľké prekvapenie všetkých, vyjavuje zvláštnu hĺbku svojho vlastného chápania jeho osoby: „Ty si Kristus, Syn živého Boha“ (Mt 16, 17). Jeho odpoveď prekvapí dokonca aj samého Ježiša. Nejako predsa len pochopili kým Ježiš bol a zdá sa, že Ježiš bol vo svojom úsilí o odhalenie im tajomstva svojej osoby predsa len úspešným. Teraz však od nich chce, aby šli ďalej, aby postúpili do ešte väčšej hĺbky. Robí to tým, že im chce dať jasne najavo, že utrpenie a prenasledovanie nevyhnutne patria k jeho misii a tak teda aj k podstate učeníctva. Lenže práve tuná, v tomto bode, padnú. Táto myšlienka je úplne proti celému ich chápaniu Mesiáša, ktorý mal podľa ich predstáv byť slávnou postavou, ktorá by znova nastolila slávu Izraela, a ktorá by založila premocné kráľovstvo; a kvôli tomuto kráľovstvu bojovali o prvé miesta (Mk 9, 34; Mt 20. 21). Petrova odpoveď na Ježišovo zjavenie, že utrpenie je súčasťou jeho misie a teda aj časťou misie ktoréhokoľvek z jeho učeníkov, je krátka avšak veľmi jednoznačná: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ (Mt 16, 21; Mk 8, 3 2) Ježišova odpoveď Petrovi je tvrdá: ‘Peter, ak chceš byť mojím učeníkom, urobíš dobre, keď pôjdeš až za mňa a keď dovolíš mne, aby som určoval spôsob a cestu. Jediné, čo sa od teba žiada je, aby si vložil svoju nohu do mojich šľapají a neraď mi, ktorou cestou by mal učeník ísť.‘ Zdá sa, že Peter nechápe. Nie je však sám, ktorý neuchopil Ježišovu víziu. Aj ostatní majú svoje vlastné idey ohľadom nej. Napríklad Jakub a Ján dovolia svojej matke, aby lobovala za nich, aby v jeho nadchádzajúcom Kráľovstve Izraela vlastnili istú politickú pozíciu (Mt 20, 20-26). Keď ich Samaritáni neprijali navrhli Ježišovi, aby na nich zoslal oheň z neba a aby spálil celé to miesto, kde tieto „nedochôdčatá“ bývajú, aby im tak dal definitívnu lekciu (Lk 9, 54). Vo chvíli umučenia Peter zakúsi svoje limitácie ako aj povrchnosť svojej oddanosti Ježišovi veľmi dramatickým spôsobom. Plný emocionálnej horlivosti uistí svojho Majstra, že on ho nikdy neopustí, ani keby tak urobili všetci ostatní: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem. Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní učeníci (Mt 26, 33-35). Neprešlo ani niekoľko hodín a Peter zaprie a zradí svojho Pána trikrát. Toto bola Petrova najvážnejšia kríza v jeho povolaní. Umožnila mu, že konečne si uvedomil, aká veľmi povrchná bola jeho oddanosť a tak sa všetka jeho sebadôvera začína v ňom rozpadávať: „a horko zaplakal“ (Mt 26, 75). Ježiš však využíva túto jeho krízu, aby ho znova povolal k obráteniu, ktoré by bolo zrelšie a rozhodnejšie. Táto scéna sa udeje po vzkriesení.

---