„Jednoducho sme tu,“ hovorí o úlohe kresťanskej komunity v Maroku františkán Symeon Stachera

Kresťanstvo je na území Maroka prítomné dvetisíc rokov. Nenájdete takmer kút tejto zeme, kde by nestál nejaký kostol alebo kaplnka, hovorí pred pápežskou cestou do toho islamského štátu poľský františkán, páter Symeon Stachera OFM, ktorý je generálnym vikárom diecézy Tanger. Maroko, ako dodáva, je príkladom pokojného spolužitia moslimov, kresťanov a Židov. Predstavitelia menšín sa však tešia iba slobode kultu, nie však slobode vierovyznania.

Páter Stachera, pôsobiaci v Severnej Afrike takmer dvadsať rokov, vysvetľuje, že kresťania sú tolerovaní, ale nemajú plné občianske práva. Katolícku komunitu v Maroku tvoria prevažne zahraniční pracovníci, študenti zo subsaharskej Afriky a migranti.

Pre poľskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu povedal: „Cirkev v Maroku tvoria predovšetkým ľudia, ktorí sem prichádzajú. Miestni obyvatelia nesmú prestúpiť na kresťanstvo. Prozelytizmus je zakázaný zákonom i ústavou. Za ohlasovanie evanjelia hrozí väzenie. Apostáza sa trestá pokutou alebo väzením. Ale predovšetkým spoločnosť vôbec neberie v úvahu, že by niekto z miestnych mohol opustiť islam. Preto sú súčasní kresťania predovšetkým ľudia prichádzajúci za prácou. Maroko sa rozvíja, je tu mnoho podnikov a fabrík. Zaujímavé je, že Francúzi a Španieli, ktorí tu pracujú, sa často približujú Cirkvi. Blízkosť islamu v nich akoby vyvolávala vnútorné volanie po Bohu v ich živote a prichádzajú do kostola. Existuje taktiež podzemná marocká Cirkev tvorená prevažne protestantmi. Sú pomerne agresívni vo vyhľadávaní nových členov. Katolícka cirkev to neakceptuje. My ľudí sprevádzame, rešpektujeme zákony tejto zeme a jednoducho tu sme. Ide o proces bytia s ľuďmi. Každý má svoju cestu.“

Páter Stachera zdôrazňuje, že poslaním Cirkvi v Maroku je predovšetkým dialóg života a diela milosrdenstva. Takmer pri každom kostole v tejto zemi sa organizuje pomoc pre deti ulice, chorých, chudobných a migrantov. „Cirkev vedie školy okrem iného pre hendikepované a hluchonemé deti, ale aj psychiatrickú nemocnicu. Veľmi oceňované je centrum pre dievčatá ohrozené prostitúciou. Polícia priváža dievčatá z disfunkčných rodín alebo priamo z ulice a zveruje nám ich. Pri najstaršom kostole v Tangeri vedú Misionárky lásky dom pre tehotné ženy a matky v ťažkej situácii. František navštívi tiež centrum sestier vincentiek, kde sestry vedú poľnohospodársku školu a nemocnicu pre tých, ktorí utrpeli ťažké popáleniny, ktorá je jedinou svojho druhu v celom Maroku. Pri každej františkánskej misii pôsobia aj výchovné centrá, všetko v spolupráci s moslimami. Cirkev spravuje tiež 12 učilíšť pre moslimov. Riaditeľom je biskup, ale personál a všetci žiaci sú moslimovia.“

Páter Symeon zdôrazňuje, že vďaka púti pápeža Františka začínajú moslimovia zisťovať, že kresťanstvo bolo v tejto zemi dávno predtým ako vznikol islam.

Zdroj: Vatican News CZ, job (krátené)
-fc-