Raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť. V súčasnosti sa niekedy zdá, že „počuť“ nestačí už ani stokrát. Žijeme vo svete, kde sa každý cíti oprávnený a kvalifikovaný vyjadriť svoj postoj. Záplava slov a názorov nás prenasleduje na každom kroku.
Nové médiá majú prístup priamo do nášho vrecka a využívajú niekedy subtílnejšie a niekedy sugestívnejšie prostriedky, než tradičné formy masovej komunikácie. Zdá sa, akoby známe „viera je z počutia“ bolo dnes skôr problémom, než cestou k Bohu. Ako ešte dnes možno počuť? Ako sa dá prihovoriť mladším generáciám?
Vývoj v oblasti technológií a médií už dávno neprebieha v uzavretej skupine znalcov a profesionálov. Zvlášť mladí ľudia rýchlo nastupujú na nové trendy v komunikácii, a to nielen ako pasívni konzumenti, ale čoraz častejšie ako tvorcovia. Všetky veľké sociálne siete – dnes prvoradé miesta komunikácie mladých – neposkytujú vlastný obsah (alebo ho poskytujú len v minimálnej miere). Ktokoľvek sa prihlási na Facebook, Twitter či na YouTube, je automaticky pozvaný k tomu, aby sám prispel vlastnou tvorivosťou. Či je to krátka správa, názor, komentár alebo plnohodnotné dielo – vrátane videa.
Sociálna sieť YouTube bola založená v roku 2005. Za relatívne krátky čas sa ukázalo, že audiovizuálna tvorba nemusí byť vyhradená školeným odborníkom s prístupom k drahej štúdiovej technike. Úroveň mnohých videí, tvorených jednotlivcami alebo malými skupinami amatérov z vlastnej iniciatívy a bez nároku na honorár, dnes bez problémov konkuruje televíziám a filmovým spoločnostiam. Práve táto sieť sa zásadne podpísala pod vznik a rozšírenie nového žánrového druhu – vlogu.
Vlog je kratšie alebo stredne dlhé video (5 – 30 min.), spravidla zobrazujúce bežnú (alebo aj výnimočnú) skúsenosť konkrétneho autora prostredníctvom autentických záberov, často bez akéhokoľvek predošlého scenára. Vlog je vždy osobnou tvorbou, vyhýbajúcou sa akejkoľvek strojenosti. Jeho cieľom je priblížiť osobnú skúsenosť, vlastný názor, alebo sprístupniť zážitok, ktorý by pre iných ostal skrytý. Špeciálnym prípadom sú denné vlogy, keď autor zaznamenáva každý svoj deň a z každého dňa tvorí nový vlog.
Možno by sa mohlo zdať, že video obsahujúce ranné problémy so vstávaním, nákup v obchode a popoludňajšie stretnutie s kamarátom pri počítači nemá veľmi zmysel, ani nebude mať veľkú sledovanosť. Opak je pravdou. YouTube je druhou najsledovanejšou web stránkou na internete. Vo februári 2017 bolo na YouTube nahratých 400 hodín nových videí každú jednu minútu. A každý jeden deň sa prostredníctvom YouTube prehrá asi jedna miliarda hodín videí. Na sieti YouTube si dnes nedovolí chýbať žiadna spoločnosť venujúca sa mediálnej tvorbe a tradičné televízne spoločnosti začínajú mať obavy o svoju budúcnosť, keďže mladí ľudia javia o televíziu čoraz menší záujem.
V dejinách Cirkvi by sme našli veľké množstvo príkladov, keď si Cirkev dokázala účinne pomôcť novými modernými prostriedkami pri svojej misii. Svätý pápež Ján Pavol II. v tomto smere zvlášť oslovil zasvätených: „Ako sa v minulosti zasvätené osoby dokázali všetkými prostriedkami zapojiť do evanjelizácie a geniálne čeliť ťažkostiam, tak dnes stoja pred novou výzvou, ktorou je potreba vydávať svedectvo pomocou spoločenských oznamovacích prostriedkov“ (Vita consecrata 99).
Táto výzva je stále aktuálna a v súvislosti s rozvojom internetu a sociálnych sietí k nej pridal významný hlas pápež Benedikt XVI. vo svojom posolstve k 47. svetovému dňu masmédií (12. máj 2013): „V skutočnosti si veriaci čoraz viac uvedomujú, že ak sa dobrá zvesť nebude ohlasovať aj v digitálnom prostredí, nemusela by sa dostať k tým, pre ktorých je tento existenčný priestor dôležitý. Digitálne prostredie nie je totiž akýmsi paralelným alebo čisto virtuálnym svetom, ale je súčasťou každodennej reality mnohých ľudí, osobitne mnohých mladých.“ A dodáva: „Predpokladom, aby naša účasť v tomto prostredí mala význam, je starostlivé pochopenie tohto prostredia.“
Mimoriadne dôležitým je tu termín „digitálne prostredie“. V tomto smere je dôležité pochopiť, že sociálne siete sú súčasťou života moderného človeka a dôležitým priestorom komunikácie. Postoj defenzívy („mňa tam nikto nedostane“) alebo hostility („nechajte tie mobily na pokoji“) sa môže niekedy zdať adekvátny, ale v kontexte evanjelizácie a pastorácie predstavuje slepú ulicu, ktorá nikomu nepomôže. Môžeme mať nedôveru voči tomuto novému prostrediu, môžeme nesúhlasiť s modernými spôsobmi komunikácie, ale nemôžeme si dovoliť izolovať sa od neustále rastúcej skupiny ľudí, ktorá sa v tomto priestore pohybuje a ktorú tento priestor čoraz viac formuje. Svätý Otec František nás vyzýva, aby sme zašli na periférie ľudskej spoločnosti. Sociálne siete sa nezadržateľne presúvajú z periférie do srdca spoločnosti. Otázkou ostáva, ako je v nich prítomná Kristova Cirkev a zvlášť svedectvo zasväteného života.
Prítomnosť autora tohto článku na sieti YouTube je ovocím vlastnej skúsenosti s tvorbou videí, ako aj povzbudenia z 3. ročníka stretnutia Zasvätení online. Projekt Mních s kamerou sa síce stretol s počiatočnými rozpakmi zo strany mníšskeho spoločenstva, do ktorého autor patrí, ako aj s rôznymi praktickými problémami, no jeho ovocie možno vnímať už v tomto krátkom časovom rozmedzí jeho existencie (projekt bol spustený na začiatku novembra 2016).
Kanál Mních s kamerou má momentálne (jún 2019) vyše 3 800 odberateľov a vyše 400 000 zhliadnutí. Dôležitým prvkom je nielen samotná tvorba videí, ale aj následná komunikácia s divákmi, ktorá prebieha rôznymi kanálmi. Zvlášť mladí ľudia sú radi, keď majú možnosť komunikovať s mníchom a kňazom neformálnym spôsobom o mnohých otázkach. Niektorí prosia o modlitbu, iní žiadajú radu pri hľadaní povolania či pri životných ťažkostiach. Nájdu sa aj takí, čo nedokázali nájsť inú cestu ku kňazovi a táto forma komunikácie im umožnila nadviazať prvý kontakt s Cirkvou.
Prostredie zasväteného života má svoje špecifiká a zvláštne nároky, ktoré nemožno opomenúť. Ktokoľvek by sa chcel zapojiť do tejto formy evanjelizácie a pastorácie, musí v prvom rade získať dostatočnú osobnú motiváciu a zoznámiť sa s prostredím sociálnych sietí. Získať technickú zručnosť dnes nemusí byť veľkým problémom, no je potrebné rátať s rôznymi postojmi vlastného spoločenstva, vyjasniť si otázky súkromia (vlastného i druhých), ako aj kompatibilitu nárokov takejto tvorby s pravidlami a denným poriadkom. Na jednej strane je nevyhnutná komunikácia s predstavenými a vlastnými bratmi/sestrami, na druhej strane osobná pripravenosť po komunikačnej a teologickej stránke.
Na tomto mieste niet priestoru na detailnejšie informácie, no autora je možno ľahko kontaktovať cez spomenuté sociálne siete.
Michal Mária Kukuča OSB