Poklady v nebi

Ronald Rollheiser vo svojej knihe Modlitba, naša najhlbšia túžba hovorí, že „žijeme vo svete, kde sa to skutočné zredukovalo na fyzické, na to, čo môžeme empiricky merať, vidieť, dotknúť sa toho, ochutnať to a ovoňať. Žijeme vo svete, ktorý je zväčša duchovne hluchý, kde všetky dobrá sú vyložené vo výklade, zdigitalizované alebo zredukované na plochú obrazovku“. Všade vôkol nás niečo vyrastá, zažívame nevídaný stavebný rozmach, hmota a jej hromadenie má v súčasnosti absolútny prím. Keď vnímame len povrchne, ťažko nás niečo očarí, nevidíme do hĺbky, neosloví nás poézia, viera, láska. Ale práve po tomto túžime: po hĺbke, poézii, viere, láske.

Je ťažké dnes rozpoznať, že naša nespokojná túžba nás posúva smerom k nekonečnu, lebo sme zameraní viac na túžbu po „dobrom živote“, po peniazoch, úspechu, sexe, a na to, čo majú tí druhí. Riskujeme, ak našimi prioritami budú iba tieto, vo svojom jadre dobré veci. Väčšinou totiž prinášajú so sebou iba sklamanie a únavu. Vyčerpáme sa. My však potrebujeme čerpať silu, aby sme sa zmocnili Boha a odkryli veci, čo majú moc skutočne nás naplniť, lebo ako hovorí svätý Augustín: „Stvoril si nás pre seba, Pane, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe.“ 

Čo myslíte, oplatí sa zháňať za pokladmi v nebi?

Ján Štefanec, SVD