Pamiatku zosnulých slávil pápež František v Priscilliných katakombách
V deň spomienky na všetkých verných zosnulých 2. novembra slávil pápež František svätú omšu v starobylých Priscilliných katakombách. Večer sa prišiel pomodliť k hrobom pápežov pochovaných v krypte pod Bazilikou sv. Petra.
Po minulé roky prichádzal Svätý Otec sláviť omšu za duše zosnulých na niektorý z verejných cintorínov v Ríme či na okolí. Tentoraz sa vybral na historické miesto starokresťanského pohrebiska. Priscilline katakomby sa nachádzajú v severnej časti Ríma pri ceste Via Salaria.
Priscilline katakomby, skvost starokresťanského umenia
Meno dostali podľa rímskej šľachtičnej, ktorá podarovala tento pozemok rímskej kresťanskej komunite. Cirkev si ju ctí ako svätú a v Rímskom martyrológiu má liturgickú spomienku 16. januára s označením „rímska matróna“. Po stáročiach zabudnutia boli Priscilline katakomby jedny z prvých, ktoré boli odkryté v ére znovuobjavovania strarokresťanských pohrebísk v 16. storočí.
Priscilline katakomby, vyhĺbené do sopečného tufu v 2. až 5. storočí, sú považované za skvost pre veľké množstvo mučeníkov, ktorí tu boli kedysi pochovaní, ako aj pre ich výtvarné zdobenie. Na nástennej maľbe sa tu nachádza vôbec najstaršie uchované zobrazenie Madony: Panna Mária sedí a Ježiška má na svojich kolenách.
Rovnako z druhej polovice tretieho storočia pochádza aj dobre známa silueta modliacej sa postavy „oranta“ s roztiahnutými rukami obrátenými k nebu, ďalej postava Ježiša ako Dobrého pastiera či biblické výjavy ako napr. Jonáš zachránený veľrybou. Podobne tu nájdeme aj známy symbol ryby (gr. ΙΧΘΥΣ – Ichtys) kryptograficky odkazujúci na „Ježiša Krista, Božieho Syna, Spasiteľa“.
Benediktínky a viera prvých storočí
„Dnes si spomíname na tých, ktorí kráčali pred nami, v nádeji, že sa stretneme, že prídeme tam, kde je láska, ktorá nás stvorila a ktorá nás očakáva: láska Otca.“ Týmto odkazom oslovil veriacich Svätý Otec cez sociálnu sieť ešte pred odchodom z Vatikánu na slávenie svätej omše.
Pri Priscilliných katakombách Svätého Otca o 16. hodine privítali sestry z komunity benediktínok, ktorá má svoj kláštor priamo nad vstupom do podzemia. Ich komunitu založil v polovici 20. storočia kňaz a archeológ Giulio Belvederi, pôvodom z Bologne, ktorého do Ríma povolal pápež Pius XI., aby vybudoval Pápežský inštitút kresťanskej archeológie a zabezpečil domy slúžiace na uchovávanie a spravovanie katakomb, aby mohli byť verejne prístupné.
Misiou komunity benediktínok je sprístupňovať kresťanom a všetkým návštevníkom svedectvo viery prvých storočí Cirkvi a oživovať ju v nich prostredníctvom charity.
V nedávnej dobe sa v Priscilliných katakombách realizoval úspešný projekt mladých dobrovoľníkov s názvom „Pietre vive“ (Živé kamene). Študenti archeológie, histórie, teológie či klasických jazykov sprevádzali návštevníkov svojím odborným výkladom dialogickou metódou spojenou s katechézou.
Homília: Identita kresťana, jeho miesto a nádej
Pri slávení eucharistie sa Svätý Otec v homílii prihovoril spontánnymi slovami. Okrem iného povedal:
„Slávenie sviatku všetkých zosnulých v katakombách – je to po prvý raz v živote, čo vstupujem do katakomb – je prekvapením. A aj nám to veľa hovorí. Môžeme myslieť na život týchto ľudí, ktorí sa museli ukrývať, ktorí mali túto kultúru pochovávať mŕtvych a sláviť Eucharistiu tu vnútri.
Je to drsný moment dejín, ktorý však nebol prekonaný… Aj dnes to existuje. Je ich mnoho. Mnoho katakomb v iných krajinách, kde sa dokonca musia naoko tváriť, že majú nejakú oslavu či nejaké narodeniny, aby slávili Eucharistiu, pretože je to tam zakázané. Aj dnes sú kresťania prenasledovaní, viac než v prvých storočiach. Viac. Tieto skutočnosti – katakomby, prenasledovanie kresťanov – a čítania, ktoré zazneli (Múdr 3,1-9; Ž 41-42; Zjv 1,1-7; Mt 5, 1-12) ma vedú k uvažovaniu nad troma slovami: „identita“, „miesto“ a „nádej.“ (…)
Identita kresťana je táto: blahoslavenstvá. Niet inej. Ak takto konáš, si kresťanom. – „Ale pozri, ja patrím k tomu a tomu združeniu, som z tohto hnutia…“ – Áno, to sú všetko pekné veci. Ale toto je len fantázia oproti tejto realite. Tvoj preukaz totožnosti je tento, a ak ho nemáš, nie sú ti na nič hnutia či iné členstvá. – Áno, ale nie je to ľahké, neviem ako takto žiť…“ – Nuž, je tu iná stať evanjelia, ktorá nám to pomáha lepšie pochopiť, a aj tá pasáž evanjelia bude veľkým protokolom, podľa ktorého budeme súdení. Je to Matúš 25. (…)
Druhé slovo: miesto. (…) Miesto kresťana je v istom zmysle všade: my nemáme nejaké privilegované miesto v živote. Niektorí ho chcú mať – sú to kvalifikovaní kresťania. Ale týmto hrozí, že zostanú pri tom „kvalifikovanom“ a nechajú upadnúť to „kresťanské“. Kde majú kresťania svoje miesto? „Duše spravodlivých sú v Božích rukách“ – miesto kresťana je v rukách Božích, tam, kde chce on.
Božie ruky sú zjazvené, sú to ruky jeho Syna, ktorý si chcel so sebou odniesť tie rany, aby ich ukázal Otcovi a orodoval za nás. Miesto kresťana je v Ježišovom orodovaní u Otca. V Božích rukách, a tam sme bezpeční. Nech sa deje, čo sa deje, aj kríž. Aj to. Naša identita hovorí, že budeme vďační, keď nás prenasledujú, keď proti nám hovoria všetko možné. Ale ak sme v Božích rukách zjazvených láskou, sme bezpeční. Toto je naše miesto.
A dnes si môžeme položiť otázku: A ja, kde sa cítim bezpečnejšie? V Božích rukách, alebo pri iných veciach, s inými istotami, ktoré si „prenajímame“, ale ktoré nakoniec padnú, ktoré nemajú konzistentnosť? Títo kresťania, s týmto preukazom totožnosti, ktorí žili a žijú v Božích rukách, sú mužmi a ženami nádeje: a toto je to tretie slovo, ktoré mi dnes prichádza na myseľ: nádej. (…)
Naša nádej je v nebi. Naša nádej je zakotvená tam, a my, s lanom v rukách sa podopierame hľadiac na ten breh rieky, na ktorý musíme prekročiť. … Vždy pevne sa držiac lana, Toľkokrát vidíme len to lano, ani kotvu, ani druhý breh. Ale ty sa len drž pevne lana, a dostaneš sa tam v bezpečí.“
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Nová tradícia Dňa katakomb
V kaplnke benediktínok postavenej nad katakombami a zdobenej na stenách fragmentmi archeologických nálezov bol medzi koncelebrantmi Svätého Otca aj kardinál Gianfranco Ravasi, predseda Pápežskej rady pre kultúru.
Ako predseda Pápežskej komisie pre posvätnú archeológiu má dohľad nad všetkými starokresťanskými pohrebiskami a katakombami v Ríme i na iných miestach Talianska. Tento rok sa aj z jeho iniciatívy konal už po druhý raz tzv. Deň katakomb ako súčasť evanjelizácie a dialógu Cirkvi so svetom kultúry.
Svätý Otec sa modlil pri hroboch pápežov
Po návrate naspäť do Vatikánu pápež František zostúpil do hrobiek pod bazilikou, kde sa pomodlil pri hroboch zosnulých pápežov. Túto návštevu absolvoval Svätý Otec súkromne, sprevádzaný arcikňazom Baziliky sv. Petra kardinálom Angelom Comastrim.
V pondelok 4. novembra bude o 11.30 sláviť pápež František vo vatikánskej bazilike svätú omšu za duše zosnulých kardinálov a biskupov, ktorí zomreli počas uplynulého roka.
Zdroj: RV, jb