Za 70 rokov služby Vatikánu poznala sedem pápežov a v pondelok 2. decembra 2019, keď slávila svoje 90. narodeniny, ďakovala za ne Bohu svoju účasťou na svätej omši, ktorej predsedal Svätý Otec František v Kaplnke svätej Marty. Po nej ho mala možnosť s dojatím pozdraviť a prijať aj od neho gratulácie s odporúčaním, aby aj naďalej jej srdce bolo „naplnené radosťou“. Je to rehoľná sestra Maria Do Ceu Pereira, ktorá dlhé roky pôsobí vo Vatikáne v komunite misijných sestier františkánok.
„Vždy som sa ponáhľala… Asi preto sa stále cítim byť mladou,“ s úsmevom vysvetľuje pre vatikánsky denník L’Osservatore Romano táto portugalská rehoľníčka (narodila sa v dedinke Azevo, na severe krajiny, 2. decembra 1929). Všetky tieto roky obetavo a v jednoduchosti dennodenne slúžila tam, kde bolo treba.
„Do Talianska som prišla ako novicka. Keď som zložila v Grottaferrate prvú rehoľnú profesiu, poslali ma najprv do komunity v Ríme na via Giusti a potom od septembra 1949 do Vatikánu“. Sestra Mária tu bola k dispozícii pre rôzne služby: v práčovni, krajčírstve, kuchyni. „Pre svoje sestry som bola aj obuvníčkou,“ dodáva s úsmevom.
S dojatím si spomína, že keď bol Pius XII. chorý, tak sa starala o jeho osobné veci. Alebo na to, ako počas Druhého vatikánskeho koncilu každé ráno chodila do Kaplnky svätého Pavla a modlila sa za dobrý zdar koncilu.
Na požiadavku pápeža Pavla VI. sa celé roky do jeho smrti starala o kardinála Virgilia Noèho. Túto službu vykonávala s láskou, čo jej nebránilo pracovať aj vo filatelistickom úrade, vyučovala katechizmus deti v neďalekej Farnosti svätého ruženca a venovala sa aj pastorácii členov portugalskej komunity v Ríme, čomu sa ešte aj dnes s nadšením venuje. Hovorí: „Ale najkrajším poslaním je modliť sa v tichosti za Svätého Otca a Cirkev.“
Do Domu sv. Marty ju sprevádzala predstavená jej komunity, sestra Mária Smolenová, ktorá hovorí, že jej deväťdesiatročná spolusestra je skutočne srdcom domu: „svojou jednoduchosťou, ktorou medzi nami vytvára jednotu“, ona je vždy „ochotná čokoľvek robiť, každého prijať, láskavá v malých denných gestách, pripravená aj v telefonickom rozhovore povzbudiť a vypočuť si toho, kto potrebuje jej pomoc.“
Štefan Turanský, SDB