Lectio Divina II.: Božie slovo – evanjelizátor srdca
V spolupráci s vydavateľstvom Misionár sme sa rozhodli publikovať na webe Zasvätený život texty pripravené sestrou Helenou Dudovou z Rehole Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristky), ktoré boli zverejnené v Roku Božieho Slova v časopise Misionár. Liturgické obdobia či mesiace v roku nebudú síce sedieť, no texty cielene nechávame v pôvodine, keďže na seba príspevky nadväzujú.
„V Cirkvi je Božie slovo nenahraditeľnou injekciou života. (…) Toľko slov prúdi denne do našich uší, aby prenášali informácie a dávali početné vstupy; je ich mnoho, možno až príliš veľa, takže to často prekročí našu kapacitu prijať ich. Nemôžeme sa však zrieknuť Ježišovho Slova, toho jediného Slova večného života (Jn 6, 68), ktoré potrebujeme každý deň.
Bolo by pekné vidieť zakvitnúť ,novú jar väčšej lásky k Svätému písmu zo strany všetkých členov Božieho ľudu, aby sa tak prehĺbil vzťah k samotnej Ježišovej osobe‘ (Verbum Domini, 72). Bolo by pekné, keby sa Božie slovo stalo ,čoraz viac srdcom všetkých cirkevných aktivít‘ (Evangelii gaudium, 174); bijúcim srdcom, ktoré oživuje údy Tela. Je to túžba Ducha Svätého stvárňovať nás ako Cirkev, ,formovanú Slovom‘: Cirkev, ktorá nehovorí sama zo seba alebo o sebe, ale má vo svojom srdci a na perách Pána; ktorá denne čerpá z jeho Slova.“ (pápež František).
Blahoslavená Mária Celesta túto úžasnú moc Slova, vanúcu jarou a životom, poznala i zakúšala vo svojom živote vďaka Božej milosti – a to aj napriek skutočnosti, že doba, v ktorej žila, nebola priaznivo naklonená Knihe kníh, dokonca nebolo dovolené čítať ju v rodnom jazyku. Môžeme povedať, že i napriek týmto okolnostiam Mária Celesta vo svojej spiritualite veľmi čerpala zo Svätého písma – čítaného, meditovaného a neustále citovaného.
V Dekréte o hrdinskosti jej cností z 3. júna 2013 je zdôraznené, že centrum jej spirituality predstavovala eucharistia, prebité Spasiteľovo Srdce a pobožnosť k Panne Márii, hodný zdôraznenia bol aj jej dôverný vzťah so Slovom. Nazvali ju silnou ženou, podobnou biblickým ženám, významnou mystičkou…
V regulách, ktoré nazvala Inštitút a reguly Najsvätejšieho Vykupiteľa, obsiahnuté vo svätom evanjeliu, má stále miesto v dennom programe i stretnutie sa s Božím slovom. Mária Celesta píše, že po spoločných ranných modlitbách „bude nasledovať čítanie zo svätého evanjelia, o ktorom budú rozjímať a urobia si konkrétne predsavzatie, ako sa budú v tomto dni cvičiť v cnostiach“. Môžeme tu spomenúť aj fakt, že každá regula začína citátom zo Svätého písma, vychádza z neho.
V rôznych udalostiach svojho života blahoslavená matka Mária Celesta načúvala Slovu, čerpala z neho silu pre seba i tých, ktorí jej boli zverení z jeho múdrosti, z uzdravujúcej, oslobodzujúcej, životodarnej moci: „Počúvaj rád slovo, čo pochádza od Boha. Rozmýšľaj o Božích príkazoch, ustavične sa zapodievaj Božími výrokmi. Boh ti posilní srdce a dá ti múdrosť, po ktorej túžiš.“ (Sir 6, 35. 37). A Boh ju touto múdrosťou Ducha hojne obdaroval, lebo ona mu s hojnosťou srdca načúvala…
Spomenúť možno aj jednu udalosť z jej života. Vo veľmi ťažkej životnej situácii i situácii spoločenstva sestier dominikánok, ktoré jej zveril biskup, kvôli zlej povesti kláštora, nehľadala na ceste obnovy duchovného života sestier aj kláštora pomoc v ľuďoch, ľudských prostriedkoch pomoci (hoci sú tiež dôležité). Dôverovala moci Božieho slova a individuálnemu empatickému prístupu k sestrám. V Autobiografi i o tom píše takto: „S láskou a nehou som sa im usilovala pomáhať a navrhla som im, že pre ne povediem duchovné cvičenia. Nevedela som, či medzi miestnymi kňazmi nájdem horlivého spovedníka s hlbokým vnútorným životom, a preto som biskupa najskôr nepožiadala o spovedníka. Viedla som pre sestry meditácie o večných pravdách a hlásala im pokánie. Ich zatvrdené srdcia sa začali pomaly prelamovať a samy požiadali o mimoriadneho spovedníka.“ Uvedeným spôsobom kláštor opäť duchovne rozkvitol a šíril milú vôňu svätosti…
Na základe rôznych udalostí z jej života a diel vnímame, že blahoslavená Mária Celesta mala ducha evanjelizátorky. I napriek tomu, že bola klauzúrnou mníškou, dobre chápala to, čo dnes nazývame „nová evanjelizácia“; veľmi dobre vedela, že najprv je potrebné evanjelizovať vlastné srdce Božím slovom.
„Lebo nová evanjelizácia nespočíva v ohlasovaní nového obsahu, ani v používaní nových prostriedkov. Jej účinnosť spočíva v ,nových ľuďoch‘, ktorí – premenení čítaným a premodleným Božím slovom (lectio divina) – dokážu sami objavovať nemeniteľnú novosť a krásu Dobrej noviny. Evanjelium sa nestáva nové vďaka nám, avšak z nás dokáže urobiť nových ľudí. ,Hľa, všetko robím nové…‘ (Zjv 21, 5) – ohlasuje Boh vo svojom Slove. (…) V Biblii vládne jar. Keď je Cirkev zakorenená v božom čítaní písiem, vznáša sa nad ňou vôňa jari. Táto vôňa sa šíri nie cez štruktúry či pastoračné prostriedky, ale predovšetkým cez osoby, zamilované v Božom slove. Presviedčajú nás životom, že Boh svojím Slovom robí všetko nové: dáva nové oči, nové uši, nové myšlienky, nové srdce. Pri stretnutí s takýmito ľuďmi sa môžeme nasýtiť jarou Cirkvi a učiť sa od nich vychutnávať evanjelium a sviežosť v prežívaní viery.“ (o. Krzysztof Wons SDS, Przewodnik po rekolekcjach Lectio divina 2).
Tento rok by sme vám preto chceli v našej crostarosianskej rubrike ponúknuť aj konkrétnu pomôcku na ceste rozvíjania dôvernejšieho, osobnejšieho vzťahu so Slovom. Pôjde o uvedenia (body) do jedného z evanjelií daného mesiaca – zvyčajne z nedele alebo zo sviatku. Viac o tom nabudúce…
Veríme, že tieto uvedenia nám všetkým pomôžu v tom, aby sme sa stali novými ľuďmi, viac zamilovanými v Božom slove, šíriacimi vôňu Života a sviežosť jari v spoločnosti, ktorá sa čoraz viac uberá smerom kultúry smrti…
Helena Dudová, OSsR
Časopis Misionár 02/2020
Foto: Komunikačný tím NSM / Juraj Balga
Predchádzajúce príspevky nájdete TU.