Don Štefan Turanský – charizma, ktorá sa nedá opakovať. Na pohrebe mu tlieskala celá katedrála
Na Slovensku pôsobil od septembra 1990, vyše pätnásť rokov sa venoval formácii a vzdelávaniu mladých saleziánov, aktívne pôsobil aj v pastorácii medzi mladými a rodinami. V rokoch 2005-2008 bol provinciálom slovenských saleziánov, potom do roku 2010 bol členom hlavnej rady saleziánov v Ríme. Don Štefan Turanský zomrel v stredu 12. augusta a v pondelok 17. augusta sme sa s ním rozlúčili v Bratislave. Rakvu s jeho telesnými ostatkami z Katedrály svätého Martina v Bratislave vyprevádzal spontánny potlesk vďačnosti stoviek prítomných.
Zádušnú svätú omšu v bratislavskej Katedrále svätého Martina slávil predseda Konferencie biskupov Slovenska a bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský spolu s Mons. Františkom Rábekom, vojenským ordinárom a so svojim pomocným biskupom Mons. Jozefom Haľkom. Koncelebrovali provinciálny vikár saleziánov don Peter Bučány, don Peter Timko, ktorý nastúpi do úradu provinciála na začiatku septembra, tiež člen hlavnej rady saleziánov don Roman Jachimowicz, direktor saleziánskej komunity v Bratislave-Mamateyovej don Milan Janák, vyše sto ďalší kňazov saleziánov aj z iných reholí i z diecéz, medzi nimi tiež provinciál saleziánov z Viedne don Siegfried Kettner, provinciál z poľskej Wroclawi don Jarosław Pizoń i predseda Konferencie vyšších rehoľných predstavených Slovenska redemptorista páter Václav Hypius. Nechýbala početná skupiny spolubratov z českej provincie. Medzi množstvom veriacich boli desiatky rehoľných sestier, veľa rodín i mladých, predovšetkým z bratislavského strediska Mamateyka, kde don Turanský ostatné štyri roky pôsobil, ale aj z iných miest, najmä zo Žiliny. Rodný brat dona Turanského a ďalší jeho príbuzní spomedzi Slovákov v srbskej Vojvodine však pre okolnosti pandémie koronavírusu na pohreb pricestovať nemohli.
V homílii sa prihovoril don Marián Valábek, ktorý sa poznal s donom Turanským od prvých dní jeho príchodu na Slovensko v septembri 1990. „Števko, ako sme ho familiárne volali, nebol bez chýb a mal veľmi veľa dobrých vlastností. Treba zaregistrovať najmä to, ako sa ho dotýkalo Božie slovo”. Jednu zo silných čŕt, ktoré dal kazateľ do pozornosti bol vzťah osobného priateľstva s Ježišom, v Eucharistii a v Božom Slove. Upriamil pozornosť aj na to, že v ostatom období don Turanský preložil knihu o modlitbe Duša Kristova a so zápalom o nej rozprával a odporúčal ju. „A viem, že Števko mi dovolí urobiť aj žart, a Pán Ježiš sa nebudem hnevať. Otec arcibiskup, chcem Vám dať Dušu Kristovu.“ Takisto zdôraznil ako srdce Štefana Turanského bolo saleziánske ako srdce dona Bosca. Na pamätnom obrázku mu napísali: Usiloval sa o svätosť ako don Bosco… „Učil sa to od svojich bratov, ktorí boli jeho spolužiakmi a spolupracovníkmi, no najmä od tých, ktorí mu boli učiteľmi ako don Paulíny, don Nádaský, don Gorazd Zvonický, don Rafko Černý, don Janko Tocký…“
V buletíne o živote dona Turanského je citované aj toto svedectvo Mateja Uhera, zo sociálnych sietí: „Štefan – otec, kňaz, priateľ, zabávač, radca, sprievodca, chlap s jasnými hodnotami. Človek s veľmi láskavým srdcom, vždy ochotný pomôcť a neuveriteľne zábavný chlap, ktorého slová však mali vždy hlbokú myšlienku. Ďakujeme ti za všetky chvíle s Tebou. Ježiš sa s Tebou v nebi nudiť rozhodne nebude.“
= = Pozrite si celý záznam TV LUx z pohrebnej svätej omše
Po skončení svätej omše pokračovali obrady pochovania na cintoríne v Bratislavskej Vrakuni. Aj sem prišli mnoho ľudí, saleziánska rodina, mladí, rodiny. V závere obradov zaznelo päť príhovorov. Najprv pozdravil všetkých a prihovoril sa v mene hlavného predstaveného saleziánov don Roman Jachimowicz, hlavný radca pre región Strednej a severnej Európy. Po ňom bol prečítaný list od príbuzných dona Turanského zo Selenče – od jeho brata, synovca a netere s rodinami. Nasledovali pozdravy od generálnej matky sestier saleziánok Yvonne Reungoat i od ich provinciálky Moniky Skalovej, potom veľmi osobné rozprávanie pána Michala Kaňu, osobného priateľa dona Turanského, na záver sa prihovoril don Peter Bučány, provinciálny vikár saleziánov. „Sú situácie, ktorým v živote nerozumieme. Jedna z nich je aj tá, ako môže radostný a veselý človek zomrieť v Smutnej doline, pod kopcom Plačlivô,“ uviedol don Bučány a predstavil zosnulého ako toho, kto sa „dokázal priblížiť malým deťom, dokázal osloviť starších, puberťákov… To bol Števo. Charizma, ktorá sa nedá opakovať. Strácame ako saleziáni opäť spolubrata a budem nám chýbať.“ Napokon vyjadril želanie, aby do „tejto smutnej doliny vstúpilo malé horčičné semiačko viery, pretože vtedy smútok sa premení na radosť.“, uzavrel don Bučány.
= = Pozrite si celý záznam obradu na cintoríne v Bratislave – Vrakuni
Telesné ostatky dona Štefana Turanského, bývalého provinciála saleziánov a člena hlavnej rady, ktorý zomrel nečakane vo veku nedožitých 64 rokov v stredu 12. augusta, uložili do saleziánskej hrobky na cintoríne v bratislavskej Vrakuni, kde v máji pochovali aj telo provinciála Jozefa Ižolda.
Rastislav Hamráček SDB
Zdroj: saleziani.sk
Foto: Don Bosco media / Róbert chovanec