Kondolenčný príhovor sr. Moniky Skalovej z pohrebu dona Štefana Turanského

„Lúčime sa s ďalšou osobnosťou z radov saleziánov, a ešte sme sa nespamätali z tých predchádzajúcich definitívnych odchodov a je tu ďalší. Štefan. Budeš chýbať. Posledné stretnutie koncom júna, kde si mal prednášku pre naše mladé sestry na tému autorita a poslušnosť, dôležitosť duchovného sprevádzania, mi príde ako Tvoj odkaz. Ty si to mal vždy jasné, vedel si žiť slobodne práve preto, že si vedel, komu patríš a čo z toho pre teba vyplýva. Duchovné sprevádzanie bolo pre teba priestorom ako druhých viesť, pomáhať im v rozlišovaní, vyťahovať ich z kríz alebo vôbec s nimi prechádzať aj náročné ako aj pekné chvíle. Učil si ich objavovať tú najväčšiu perlu v  živote. Boli to nielen saleziánky a saleziáni, ale aj bratia a sestry z rôznych iných reholí, mladí ako aj manželia a rodiny.

Mal si v sebe iskru, lebo si vedel, komu si uveril a z tohto zápalu pre povolanie a vernosť v ňom vychádzali aj tvoje prednášky pre život v povolaní, o  jeho silných stránkach a krehkostiach.  

Štefan bol  aj mojím kolegom v redakcii časopisu Zasvätený život a určite si jeho posledný príspevok nájdete aj v najnovšom čísle časopisu, ktorý čochvíľa vyjde alebo na web stránke. Bol veľmi aktívnym a snažil sa prekladať rôzne materiály z taliančiny. Trápilo ho, prečo je tak málo literatúry pre zasvätených na Slovensku. Keď sme získali prostriedky na preklad kníh, s radosťou sa do toho pustil. Keď som mu písala prosbu o preklad jedného príspevku, ktorý odznel na seminári o povolaní, odpísal „pre teba všetko“. Bol vždy ochotný, vedel aj zalichotiť a mal zmysel pre humor. Alebo keď som ho prosila o prednášku pre novicky zo všetkých reholí na Slovensku, povedal, „no zaujímavá ponuka, prečo nie, skúsim to. Dúfam, že ich nesklamem“. Nedávno mi spomínal, že v júni minulý rok s Jožkom Kabinom hovorili o prekladoch listov a rôznych materiálov zo spirituality dona Bosca a o týždeň nato Jožko Kabina zomrel. Štefan hovoril, že na tých prekladoch pracuje. Teraz si to už môžu preberať spolu aj s don Boscom naživo, akurát, že my by sme tu z toho niečo potrebovali.

Štefan vedel spojiť duchovno s ľudskosťou a cez ňu si získaval množstvo ľudí, stačilo čítať množstvo statusov na sociálnych sieťach, kde mu vyjadrovali vďačnosť s svoje spomienky.

Vďaka, Štefan, za Tvoj život plný Boha a plný ľudí. Každý, kto sme ťa poznali, si môžeme odniesť akoby kamienok z Tvojej mozaiky, možno kúsok, ale ktorý sa stáva nezabudnuteľnou súčasťou nášho života, spomienkou, ktorá Ťa v nás sprítomní. Ako som Jožkovi Ižoldovi zverila nové povolania, Tebe chcem zveriť starostlivosť a podporu vernosti zasvätených najmä v našej saleziánskej rodine, aby sme boli tak zapálení pre svoje povolanie, ako si bol Ty.

Monika Skalová, FMA

Foto: Redakčná rada časopisu Zasvätený život, Tibava, september 2019