Sestra Lamiya (28): Svoj prvý foťák som našla vonku
„Čauko, ja som sestra Lamiya a vítam vás pri ďalšom vlogu!“ ozýva sa z obrazovky známy hlas veselej saleziánky, ktorej skeče, skúsenosti a exotický prízvuk lákajú odberateľov na najsledovanejších sociálnych sieťach – Facebooku, Instagrame a najnovšie i na TikToku. Samozrejme, nechýba ani YouTube kanál – Lamiya FMA.
Vo svete i u nás pôsobí v internetovom priestore viacero zasvätených, ktorí sa snažia osloviť dnešného „homo internetus“ – pripravujú krátke katechézy, ale i úsmevné skeče zamerané na hodnoty, podobne ako sestra Lamiya. Tá sa do evanjelizácie prostredníctvom internetu pustila už ako tínedžerka a jej talent dať myšlienkam svieži nádych, podčiarknutý humorom a skratkovitosťou, je presne to, čo rezonuje u mladých.
TÚŽIM UKÁZAŤ KRÁSU REHOĽNÉHO ŽIVOTA
Ísť s kožou na internetový trh, na to treba dôvod – čo motivovalo teba?
Hej, máš pravdu – dôvod je veľmi dôležitý. Môj dôvod na mediálne aktivity je v podstate veľmi jednoduchý. Túžim ukázať ľuďom krásu rehoľného života. Je to naozaj život plný dobrodružstva.
Si známou mediálne talentovanou saleziánkou. Dávaš internetové rozumy aj sestrám v komunite?
Sestry v komunite vedia, že keď majú nejaký problém, čo sa týka médií, tak im rada pomôžem, vysvetlím. Niekedy je to naozaj zábava aj s tou terminológiou, ale veľmi sa teším, že sa aj staršie sestry pohybujú v mediálnom svete a snažia sa kráčať s dobou. Občas sa mi podarí nahovoriť ich na nejakú „crazy“ fotku. Sestry v komunite ma podporujú a aj vďaka tomu mám priestor tvoriť.
VŽDY SOM BOLA „ZA KAŽDÚ ZÁBAVU“
Cesta, ktorú si si vybrala, predpokladá u človeka výrazný zmysel pre humor a odvážne srdce. Akým dieťaťom bola Lamiya?
Detstvo som mala šťastné. Aj keď som jedináčik, vôbec som sa nenudila. Mala som kopec kamarátov, s ktorými sme vymýšľali všetko, čo sa dalo a nedalo. Bola som vždy za každú zábavu, preto bol pohovor s mamou celkom častý. (úsmev)
Tak to ma celkom zaujíma – čo také si vystrájala?
Napríklad nám raz na návšteve rodičia dovolili zostať len na dvore pri dome. Chvíľku sme sa snažili dodržať pravidlá, ale kamaráti cez plot nás volali von a mne napadlo preskočiť plot, zahrať sa a potichu sa vrátiť. Pri preliezaní som sa zachytila šnúrkami od topánok a zostala som visieť dole hlavou, pokiaľ som nespadla na nos.
Kedy si v sebe objavila lásku k fotografovaniu a médiám, internetu?
V dobe môjho detstva nebol internet taký dostupný ako dnes, ale kreativita bola veľmi rozvinutá. Samozrejme, nie vždy učitelia alebo animátori moju kreativitu prijímali. (smiech) Veľmi nás bavilo hrať scénky, hlavne na táboroch. Postupne som sa dostala k fotoaparátu, ktorý tiež nebol v každej domácnosti. Na jednom tábore sme mali mediálny krúžok – pamätám si, že som ho nechcela pustiť z ruky. Hneď po návrate domov som si ho pýtala od rodičov, ale oni mi ho nekúpili.
Lenže Pán Boh mal so mnou iné plány, preto som v jeden krásny deň vonku našla – fotoaparát! Len tak, položený v obale. Pozrela som si fotky v ňom a snažila sa nájsť majiteľa. Žiaľ, neúspešne – majitelia boli zrejme nejakí turisti, ktorí odišli domov. Tak som si ho nechala – a už sa to začalo.
Začala som fotiť čokoľvek a najlepšie fotky som vyvolávala. Pamätám si, ako ma raz saleziáni poprosili fotiť cez Veľkú noc. Bola som veľmi poctená takou veľkou úlohou. Odvtedy som fotila všetky veľký udalosti. (úsmev) Bavilo ma to veľmi!
K internetu som sa dostala, asi keď som mala štrnásť rokov. Bol veľmi pomalý a mňa to vôbec nebavilo, až kým som neobjavila četovanie na ICQ. Bolo fascinujúce písať si s kamošmi a hlavne tými, ktorí boli v zahraničí. Časom prišiel Facebook a môj veľký začiatok na sociálnych sieťach. Keďže som fotila, napadlo mi, že k fotkám môžem písať pekné myšlienky. Bolo to také „trápnučké“, ale čo už. (smiech)
REHOĽNÝ ŽIVOT MLADÝCH ZAUJÍMA
Myslím, že ťa preslávili najmä tvoje MEME príspevky zo života sestier.
Memečka sa mi páčili vždy – teda, záleží ktoré. Mne sa páčia také, ktoré aj niečo naučia. Spravujem Instagram sestier saleziánok, a tak som naň postupne začala pridávať memečka z nášho života. Mali celkom úspech. (úsmev) Tvorba meme nie je ťažká – používam situácie zo života. Už len k nim nájsť vhodnú fotku a, tadá – meme je hotové!
A čo videá?
Raz, čistou náhodou, som sa dostala k jednoduchému „videjku“ z nejakého tábora, ktoré sa mi veľmi páčilo. Skúsila som to aj ja a videá sa stali mojou „topkou“. K vlogom som sa dostala ako novicka. Rozprával nám o nich jeden kňaz, že to teraz letí. Veľmi sa mi tento štýl zapáčil. Hneď som si to chcela skúsiť, ale nie je to také jednoduché a nešlo mi to hneď. Aj keď som mala veľa nápadov, nemala som odvahu. Prišlo to až teraz, keď som sestra. Konečne! (smiech)
Ktoré z tvojich videí malo zatiaľ najviac zhliadnutí?
Najviac sa páčilo video o plate rehoľnej sestry. (smiech) https://www.youtube.com/embed/VEoTG7w1RgU?feature=oembed
Ako ti napadlo urobiť ho? Pýtajú sa ťa ľudia, koľko zarobíš?
Ľudí to veľmi zaujíma. Myslia si, že dostávame peniaze len tak od štátu alebo Cirkvi. Preto som si povedala, že by to chcelo vysvetlenie. Posledné nakopnutie prišlo, keď som dačo hľadala na Google a ako prvá na mňa vyskočila táto otázka, na ktorú však nebola odpoveď. Povedala som si, že idem na to.
Ako svet reaguje na tvoje príspevky?
Reakcie sú naozaj rôzne. Mňa osobne najviac teší, keď sa ozývajú mladí s tým, že ďakujú a hovoria, že si predtým mysleli, že sestry sú nudné, ale teraz vidia, že sú plné života a radosti. Tiež ma veľmi tešia otázky, ktoré píšu – je vidieť, že rehoľný život je niečo, čo ich zaujíma. A jednou z najväčších radosti pre mňa je, keď mladí napíšu, že tiež rozmýšľajú nad zasväteným životom a či im môžem povedať viac o tejto ceste.
Samozrejme, že sú aj nepríjemné aj negatívne komentáre, čo je prirodzené. Každopádne, spätná väzba je pre mňa veľmi dôležitá.
Občas sa zdá, že mladí svoj život trávia pridávaním a sledovaním internetových príspevkov. Ty hovoríš ich jazykom – čo potrebujú počuť?
Úprimne, nie je ľahké dávať niekomu odporúčania. V dnešnej dobe sú sociálne siete veľkou súčasťou života mladého človeka. Ale predsa – chcela by som mladým povedať, aby nezabúdali na vzťahy v reálnom živote. Internet nám často berie veľa času, sily, energie a niekedy nestíhame žiť svoj každodenný život. Takto by to nemalo byť. Internet by mal slúžiť nám, často však my slúžime jemu.
Ja sa internetu venujem vo svojej voľnej chvíľke, je to pre mňa taký relax. Ale keď to prešvihnem, najlepšie mi pomôže šport.
Peťa Babulíková
Publikované s láskavým dovolením redakcie Postoj.sk.