Pôstne predsavzatie / Ako na to? Zmena má byť trvalá, nie dočasná. Keď zlyháme, netreba to hneď vzdať
Tento článok publikujeme s láskavým dovolením redakcie Svet kresťanstva / Postoj.
Brat Filip, salezián Pavol Grach a riaditeľ misijných diel Ivan Kňaze radia, ako prežiť tohtoročný pôst.
Popolcovou stredou sa začína v Katolíckej cirkvi 40-dňové pôstne obdobie. V tomto čase je pre kresťana dôležité zvoliť si vhodné a zároveň primerané predsavzatie. To, čo si odoprieme, by sme mali niekomu darovať.
„Cirkev nám počas roka ponúka slová nádeje a zrazu na Popolcovú stredu počujeme: ,Prach si a na prach sa obrátiš‘ a ešte nám kňaz urobí na čelo znak popolom alebo nám ho nasype na hlavu,“ hovorí kňaz Ivan Kňaze. „Cirkev totiž používa popol aj preto, aby ľudí šokovala a pripomenula im, že sa treba zmeniť. A zmena nie je jednoduchá,“ hovorí Kňaze, ktorý pôsobí ako riaditeľ Pápežských misijných diel na Slovensku.
Popol bol v Starom zákone znak kajúcnosti. Ľudia si sadli do popola alebo si ho sypali na hlavu, keď chceli dať najavo, že urobili niečo zlé alebo prežívali nejaký smútok či bolesť. Popol nám tiež pripomína, že „nánosy popola“ máme aj v živote, je to symbol obnovy cirkvi, vysvetľuje kňaz.
Predsavzatie má byť šité na mieru
Jedným zo spôsobov očisťovania a pokánia je aj predsavzatie, ktoré je podľa oslovených kňazov počas pôstu dôležité.
„Je to podobné, ako keď dnes chce niekto ospevovať Božie milosrdenstvo až do nebeských výšok a popritom rád zabudne alebo poprie Božiu spravodlivosť. V tomto duchu je dôležité predsavzatie a rovnako tak sebazaprenie, ktoré z neho plynie. Verím, že každý katolík už medzičasom vie, že pôst nie je cieľ, ale iba prostriedok k niečomu nepomerne väčšiemu,“ hovorí františkán Filip Čierny známy ako brat Filip.
Salezián Pavol Grach poukazuje, že pôst má telesný (hmotný) aj duchovný rozmer. To znamená, že ak sa kresťan počas pôstu niečoho zriekne, mal by to vyvážiť niečím duchovným. Pôst má podľa neho smerovať k láske k Bohu a blížnemu.
Pavol Grach pripomína, že v minulosti boli aj pôstni extrémisti. „My v saleziánskej tradícii to máme tak, že don Bosco nám neodporúčal mimoriadne kajúce skutky, ale viac prijímať každodenné požiadavky svojho života, robiť veci lepšie, vedieť istým spôsobom zniesť, keď sa niečo nedarí, keď sme unavení alebo keď je niekto proti nám alebo nás niečo trápi.“
V praxi to podľa saleziána môže vyzerať aj tak, že ak niekto cíti, že by mal pridať v škole, bude sa viac venovať učeniu, keď niekto nerobí svoju prácu na sto percent, bude sa snažiť zlepšiť to, ak niekto zanedbával návštevu príbuzných či rodičov alebo starých rodičov, môže im venovať viac času.
Salezián Grach vidí možnosť pôstu aj v oblasti nakupovania, internetu či médií. „Pôst môže byť mementom, že sa pozriem na to, či nenakupujem zbytočnosti, a pôstne obdobie môže byť časom, keď budem kupovať len esenciálne veci.“
Druhá oblasť, na ktorú sa môžeme podľa Gracha zamerať, sú médiá a internet. „Dokážem obmedziť niektoré zvyky, odpútať sa od niektorých vecí v médiách, na internete, v televízii? Nezotročuje ma niečo?“ vymenúva otázky, ktoré si počas nasledujúcich 40 dní môžeme položiť.
Brat Filip hovorí, že predsavzatie cez pôst nemá byť len modlitba v tichu, ale „nech je to aj dobrý skutok lásky na niečom konkrétnom a pre niekoho konkrétneho. Myslím, že možností je viac ako dosť“.
Zdôrazňuje, aby sme v tomto čase nešpekulovali, neboli mľandraví a zvolili si aspoň nejaký pôst. Podľa františkána by to malo byť jedno konkrétne a presné sebazaprenie, ktoré by sme si bežne nedali ani neuskutočňovali.
V tejto súvislosti pripomína slová z breviára, ktoré sa opakujú každý rok: „Pane, daj, aby sme si dnes dokázali odoprieť niečo z jedla a s tým, čo ušetríme, aby sme sa vedeli rozdeliť s našimi bratmi a sestrami.“
„Aby si teória s praxou konečne podali ruky, je dobré zvoliť si niečo na tento štýl, nech zabijeme jednou muchou dve rany. Alebo vlastne naopak,“ hovorí s úsmevom brat Filip a hneď ponúka jeden príklad:
„Dá sa to v praxi urobiť aj tak, že si človek napríklad nakúpi sladkosti a každý deň alebo každý druhý deň pôstu si jednu vyloží na stôl, aby videl, čo je na programe dňa, na čo má chuť a čo by mu bolo príjemné zjesť. Nuž a pred spaním, ak sa tam tá sladkosť stále bude nachádzať nerozbalená, treba ju vložiť do špeciálneho košíka alebo krabice a na nedeľu zmŕtvychvstania niekedy popoludní zaniesť do rodiny, kde si rodičia nemôžu veľmi dovoliť deťom kupovať sladkosti.“
Salezián Pavol Grach dodáva, že aj čas, ktorý počas pôstu ušetríme tým, že nebudeme zbytočne na internete, pri televízii alebo na sociálnych sieťach, treba využiť zmysluplne. Môžeme napríklad navštíviť starých rodičov, niekoho chorého alebo urobiť iné dobro.
Ivan Kňaze zasa hovorí, že sebazaprenie počas pôstu nemá byť o tom, že si to potom všetko vynahradíme. Spomína si, že keď pôsobil v Pruskom, mali vo farnosti akciu, že počas pôstu nepili alkohol ani ho neponúkali druhým. „Zapojilo sa do toho veľa ľudí, niektorí vydržali, ale potom akoby si všetko vynahradili. Predsavzatie a obnova srdca neznamená, že niečo budem meniť len počas istého časového úseku, ale že zmením svoje srdce natrvalo.“
Kňaze poukazuje na fakt, že dať si predsavzatie je to najľahšie, ale dodržať ho je neraz veľmi ťažké. „Čítal som kdesi tri odporúčania. Začať okamžite, robiť predsavzatie nápadne, neskrývať ho a potom nerobiť výnimky, lebo tie ho zničia.“
Salezián Pavol Grach dopĺňa, že pôst má byť akoby šitý na mieru, nemá to byť niečo veľmi náročné, čo nedokážem splniť, ale ani nič ľahké. „ Malo by to byť niečo, čo ma posunie vpred a s čím zápasím.“
Ak zlyháme, je chybou to vzdať
Niekedy si ľudia cez pôstne obdobie dajú dobré predsavzatie, niekoľko dní ho úspešne plnia, no potom sa stane, že zlyhajú. „Častá chyba je, že sme perfekcionisti. Len čo predsavzatie v jeden deň poruším, zdá sa mi, že som všetko stratil. Ale pôst môže pokračovať aj s pokáním, že včera som to nezvládol, tak dnes to skúsim znova. Nejde len o celok, ale o každodennú snahu, aj keď sa to niekedy nepodarí,“ hovorí Grach.
Salezián dáva ešte jednu radu. Ak sa niekomu jedno predsavzatie na celý pôst zdá dlho, môže si dať každý týždeň iné predsavzatie. Pre iného je zas lepšie, ak sa snaží o jednu vec celých 40 dní.
Brat Filip na otázku, či sa máme aj dnes tak prísne postiť, ako sa postil svätý František z Assisi, odpovedá, že v duchovnom živote je to ako v posilňovni.
„Keď som bol ešte tínedžer, hovoril mi môj švagor, ktorý posilňoval dávno predo mnou: ,Ja viem, že ťa po každom opakovaní zhybov bolia svaly, ale to je práve to výborné, lebo čo bolí, to rastie!‘ Mám skúsenosť, že v duchovnom živote je to rovnaké. A svätý František to vedel dávno pred nami.“
Provinciálny delegát pre saleziánsku rodinu Pavol Grach uzatvára, že ústredným momentom pôstu je pre kresťanov pohľad na trpiaceho Krista: „Preto v strede celého pôstu je modlitba krížovej cesty, ktorá pripomína, že niekto trpel pre našu spásu, ukázal nám, že utrpenie má hodnotu, a preto aj my chceme slobodne niečo obetovať a učiť sa byť viac pre druhých. Je to aj boj proti egoizmu, proti hrabaniu, pýche života či proti pocitu, že všetko musím mať.“
Pavol Hudák / svetkrestanstva.postoj.sk