Užitočnosť obžerstva / Nič nám tak rýchlo nenapovie, že sme mimo miery a pripútaní sami k sebe

Tento článok publikujeme s láskavým dovolením redakcie Svet kresťanstva / Postoj.


„Svet, ktorý sa prestáva postiť, začína vytvárať zážitky, stáva sa konzumným. Tam prichádza k slovu nemiernosť,“ hovorí benediktín Jozef Brodňanský.

V ďalšom rozhovore zo seriálu o čnostiach a nerestiach hovorí benediktínsky mních Jozef Brodňanský o hriechu obžerstva. Netýka sa len jedla a pitia.

„Obžerstvo je pripútanosť k sebe, k predmetom, ľuďom a myšlienkam, ktoré nie sú od Boha a nevedú k nemu. Je to prvý hriech, ktorý sme spáchali. Už v raji človek najskôr jedol, čo nebolo dané na jedenie, bez toho, že by sa Boha pýtal, čo za hlas mu hovorí, že môže byť ako on,“ vysvetľuje benediktín.

Dôležitým aspektom, ktorý nám môže pomôcť krotiť svoju nemiernosť v rôznych oblastiach života, je pôst. Pokiaľ ho však berieme ako prostriedok k sebazdokonaľovaniu a bezchybnosti, môžeme zažiť sklamanie, keď žiadané zlepšenie stále neprichádza.

„Keď použijem vyjadrenie, že pracujem na sebe, je to ľahká pasca pre Zlého, ktorý ma bude podpichovať, aby som teda na sebe naďalej pracoval. Lebo v hre je sústavná nespokojnosť so sebou.“ 

Benediktín pri vysvetľovaní, o čom je pôst, vychádza z mníšskej tradície. Základom je modlitba a čítanie Svätého písma. Len tak sa dokážeme cvičiť v miernosti a dať si správne predsavzatie.

„Mnohí však preskočíme to, čo nám má vlastne pomôcť zvládnuť brucho. Preskočíme nástroje a už sa zaoberáme len tým bruchom. To nie je z ducha.“

V rozhovore otec Jozef poukazuje na to, ako veľmi sme v modlitbe a pôste zameraní na výkon, ako si hriechy kategorizujeme, alibisticky ospravedlňujeme sami pred sebou alebo sa nimi trápime do takej miery, že zabúdame na osobný vzťah s Bohom, ktorý je predovšetkým milosrdný otec, a nie trestajúci sudca.

Benediktín povzbudzuje k čítaniu Svätého písma, kde máme konkrétne návody na úspešné zvládnutie pokušenia. Sám Ježiš postiaci sa na púšti nám ukazuje, ako sa postaviť k pokušeniu – nepúšťať sa do dialógu so žiadnou zlou myšlienkou. Pôst sa dá zvládnuť jedine s Božím slovom. „Pokušenie zabijem len slovom Boha,“ vysvetľuje Jozef Brodňanský.

Prečo sa obžerstvo dostalo medzi hlavné hriechy. Je to naozaj taký ťažký hriech, keď sa niekto občas preje, v porovnaní so zákernosťou pýchy?

Pýcha je v každom hriechu základom, lebo v každom hriechu je prítomná zameranosť na seba. A aj to rozdeľovanie hriechov na ťažké a ľahké hriechy je trochu škodlivé, pretože nám dáva alibizmus pri ľahkých a strach pri ťažkých hriechoch. A pritom sú to kategórie v tom zmysle, že pri ťažkých hriechoch prichádza veľmi rýchly súpis ďalších akoby neviditeľných skutkov, a to sú tie ľahké hriechy.

Takže neplatí, že ťažký hriech je viac a ľahký menej. Lenže my to máme nastavené tak, že si vydýchneme pri ľahkom hriechu a pri ťažkom treba robiť paniku. Sme nastavení tak, že chceme v duchovnom živote dosiahnuť dokonalosť, bezchybnosť, bezhriešnosť. A už to samotné je hrôzou pýchy.    

Čo má byť zmyslom duchovného života? Nemáme sa usilovať o to, aby sme boli lepšími, zdokonaľovali sa v čnostiach, pracovali na sebe?

Pri takomto nastavení sme stále v zajatí výkonu, dokonca aj v duchovnom živote. Zmyslom nášho duchovného života má byť vzťah s Bohom, potom vzťah k sebe a od toho sa odvíja vzťah k svojmu okoliu.

Práve mníšstvo upriamilo pozornosť na sústredenosť, ústranie, v ktorom sa učíme scitlivovať svoje srdce a vyčisťovať vnímanie orientované len na seba. Keď naše vnútro scitlivie, aj vplyvom pôstu a modlitby, vtedy sa zrazu stávame schopnými rozlišovať a rozhodovať sa bez ambícií, v ktorých je viac pýchy ako chuti oslavovať Boha.

Vlastne v tom je pekné a užitočné obžerstvo ako hriech, pretože nám nikto tak rýchlo nepovie, ako sme už mimo miery. Pritom nízky obsah tohto slova sa vôbec netýka nápojov a jedla. Je to pripútanosť k sebe viac ako pripútanie sa k Bohu, ktorý je naším centrom.

A keď použijem vyjadrenie, že pracujem na sebe, je to ľahká pasca pre Zlého, ktorý ma bude podpichovať, aby som teda na sebe naďalej pracoval. Lebo v hre je sústavná nespokojnosť so sebou, a ak sa mi aj podarí niečo dosiahnuť, na konci je víťazstvo pýchy, že veď mne sa to podarilo.

Ako účinnú zbraň proti obžerstvu máme práve pôst. Z vašich slov však vyplýva, že ani pôst nám nezaručuje, že skrotíme svoju nemiernosť, pokiaľ ho budeme vnímať z pohľadu „práce na sebe“. Čo je cieľom pôstu?  

Cieľom pôstu je, aby sa stal neustálym. Pôst nie je disciplína hľadania miernosti vo všetkom na obdobie 40 dní. Štyridsiatka je číslom plnosti.

Regula hovorí, že mních by sa mal postiť celý rok. To však neznamená, že celý rok máme byť bez mäsa a alkoholu, ale že chceme hľadať mieru vo svojich túžbach a vášnivých myšlienkach. Tie najprv krotíme modlitbou a lektúrou Svätého písma a potom zdržanlivosťou v pokrme a nápoji. 

Mnohí však preskočíme to, čo nám má vlastne pomôcť zvládnuť brucho. Preskočíme nástroje a už sa zaoberáme len tým bruchom. To nie je z ducha.

Na prvom mieste má byť modlitba. Lenže aj pri modlitbe často dávame do popredia výkon, množstvo rôznych prosieb za to a to. A je toho toľko, že k jednoduchej, tichej a hlbokej modlitbe sa ani nedostaneme. Naša modlitba je veľmi ukecaná. Je to modlitba farizejov z Ježišových čias, v ktorej sú dokonalo vyslovené všetky potreby Izraela. Avšak Boha nemôžeme už viac unudiť, ako recitovaním všetkých možných modlitieb, ktoré nie sú v srdci. 

Ako súvisí modlitba s konkrétnym pôstnym predsavzatím?

To, o čom je naša modlitba, potom kodifikuje, že si vieme prirodzene nastaviť, v čom dáme miernosť do popredia. Príde to ako impulz poznania pri modlitbe od Boha a pri čítaní Božieho slova. Vtedy si nemôžeme dať nesprávne predsavzatie. Umenie pôstu je dať si správne predsavzatie, ktoré nás má sprevádzať v poznávaní, ako sa dopracovať k čnosti.

Radšej zjedz jednu čokoládu s radosťou, aby si na ňu celý deň nemyslel, že sa jej musíš zriecť. Radšej si vychutnaj jednu cigaretu a už sa potom cez deň k tomu nevracaj. Len sa teš, keď si na to cez deň spomenieš, že si už svoj podiel mal, akoby si sa mal trápiť, že si úplne bez toho.

Lebo zase môže ísť len o výkon a odškrtávanie dní, koľko som vydržal. Môj výkon však nie je v tom, že som bol bez niečoho, ale že som sa vedel tešiť zo správnej miery.

Celý rozhovor si môžete vypočuť v podcaste na Postoj.

Jana Zlatohlávková / svetkrestanstva.postoj.sk