V Damasku ju poznajú ako sestru, ktorá vedie „francúzsku nemocnicu“. Sestra Judita už štvrtý rok pôsobí v Sýrii, kde spolu so svojou komunitou zabezpečuje chod katolíckej nemocnice uprostred vojny, ekonomickej krízy a rastúcej neistoty. Hovorí o strachu kresťanov, odchode mladých ľudí zo Sýrie, ale aj o nádeji, ktorú sa snažia prinášať pacientom každý deň.
Sestra Judita Cáková je členkou Spoločnosti Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul už 33 rokov. Ako zdravotná sestra slúžila na rôznych miestach. Službe v Damasku predchádzali rôzne skúsenosti služby pri utečencoch a na vojnových územiach. Na otázku „Kto je tá žena, ktorá nám pomáha?“ vtedy počula odpoveď tlmočníka „Je to žena, ktorá miluje Boha a ľudí“.
Podnetom pre disponovanosť k týmto misijným skúsenostiam bol jeden článok, kde ako sestra sama hovorí „ma veľmi oslovila elementárna bieda tých ľudí, ktorí ušli bez všetkého pred vojnou, pred nepokojmi a potrebovali základnú pomoc.“
„Moja náplň je viesť nemocnicu tak, aby sme ju ekonomicky utiahli a zároveň si zachovali našu charizmu — slúžiť aj chudobným,“ vysvetľuje sestra Judita. Nemocnica, ktorú v Damasku poznajú aj ako „francúzsku nemocnicu“, patrí Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul a administratívne ju vedú sestry, hoci väčšinu personálu tvoria civilní zamestnanci rôznych vierovyznaní.
Začiatky neboli jednoduché
Do Sýrie sr. Judita prišla bez znalosti arabčiny a musela sa naučiť fungovať v úplne inom zdravotníckom systéme. „Vedela som trochu francúzsky a anglicky, no všetky jazyky sa mi plietli dokopy,“ spomína s úsmevom. Postupne si však vytvorila vlastný spôsob komunikácie.
Napokon našla svoje miesto na operačnom trakte. „Najradšej som mala cisárske rezy, lebo ten postup tam bol úplne rovnaký,“ hovorí. Veľkou pomocou boli aj dvaja lekári, ktorí študovali v Rusku. „Veľmi mi to dobre padlo, že som sa ich mohla opýtať a oni mi veci vysvetlili.“
Nemocnica dnes funguje v mimoriadne náročných podmienkach. Má 108 lôžok, približne 250 zamestnancov a spolupracuje so 130 lekármi. „Musím sa starať o to, aby zamestnanci mali pravidelný plat a aby podmienky na prácu boli dobré,“ hovorí sestra Judita.
Popri ekonomickom zabezpečení nemocnice sa snažia zostať verní svojmu poslaniu pomáhať najbiednejším. „Nemôžeme slúžiť výlučne chudobným, lebo nemáme organizácie, ktoré by všetko financovali. Preto prijímame aj bohatších pacientov, ktorí si operácie môžu zaplatiť, aby sme mohli pomáhať tým chudobným,“ vysvetľuje.
Nemocnica spolupracuje s organizáciami ako Caritas či sýrske charitatívne združenia financované zo zahraničia. Významnú pomoc v minulosti poskytovala aj vatikánska iniciatíva Open Hospital prostredníctvom apoštolského nuncia kardinála Maria Zenariho. „Mohli sme pomôcť veľa ľuďom, aby mohli byť operovaní — aj pri akútnych prípadoch,“ spomína sestra.
Článok si môžete dočítať na Vatican News.
Sr. Jana Pavla Halčinová, DKL / Vatican News