On prvý prichádza
Milí priatelia. Spoločne sme strávili čas biblického Adventu, ktorý vo svojom „rýchlom tempe“ pomaly vrcholí a my sme vstúpili spolu s Izaiášom a Jánom Krstiteľom do jeho druhej polovice, kde po prvý krát stretáme výnimočné ženy. V dnešnú Štvrtú adventnú nedeľu, ktorú slávime už bezprostredne pred Narodením Pána, nám Lukášovo evanjelium (1, 39 – 45) predkladá krásne rozprávanie o Máriinej návšteve u príbuznej Alžbety v Ain Karem.
Príbeh nehovorí o nejakom obyčajnom prejave slušnosti, ale vo veľkej jednoduchosti opisuje epické stretnutie Starého a Nového zákona. Dve ženy v požehnanom stave skutočne zosobňujú očakávanie a Očakávaného. Staršia Alžbeta symbolizuje „Izrael“ očakávajúci Mesiáša, kým mladá Mária nesie v sebe naplnenie tohto očakávania v prospech celého ľudstva. V týchto dvoch ženách sa predovšetkým stretávajú a spoznávajú ich synovia, plody ich života: Ján a Ježiš.
Prudencius túto udalosť komentuje slovami: „Dieťa v lone starenky ústami svojej matky pozdravuje svojho Pána, ktorý je synom Panny.“ Jánovo plesanie v Alžbetinom lone je znakom naplnenia očakávania že Boh prichádza navštíviť svoj ľud. Archanjel Gabriel počas Zvestovania hovoril Márii o Alžbetinom tehotenstve ako o dôkaze Božej moci: neplodnosť sa napriek pokročilému veku premenila na plodnosť (porov. Lk 1, 36).
Alžbeta pri zvítaní sa s Máriou rozpoznáva, že práve teraz sa realizuje Božie prisľúbenie ľudstvu, a preto zvolá: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života! Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1, 42 – 43). Biblický výraz „požehnaná si medzi ženami“ sa v Starom zákone vzťahuje na dve ženy: Jahel (Sdc 5, 24) a Judit (Jdt 13, 1), obe ženy sú „bojovníčky“, ktoré sa všemožne angažujú za záchranu Izraela.
Dnes je toto oslovenie „požehnaná si medzi ženami“ venované Panne Márii, pokojnému mladému dievčaťu, ktoré má porodiť Mesiáša – Spasiteľa sveta. V tejto súvislosti i Jánovo zaplesanie od radosti (porov. Lk 1, 44) pripomína radostný tanec kráľa Dávida počas prinášania archy zmluvy do Jeruzalema (porov. 1 Krn 15, 29). Archa, v ktorej sa uchovávali kamenné tabule Zmluvy, manna a Áronova palica (porov. Hebr 9, 4), bola znamením tajomnej, no pritom reálnej Božej prítomnosti uprostred svojho ľudu. Dieťa v lone matky zajasá od radosti pred Máriou, Archou novej Zmluvy, ktorá v sebe nesie Ježiša, Božieho Syna, ktorý sa stal človekom.
Z príbehu Navštívenia zároveň vyžaruje okrem naplnenia všetkých biblických predpovedí nádhera vľúdneho prijatia: kde je vzájomné prijatie, počúvanie, miesto pre toho druhého. Tam je prítomný Emmanuel i jeho radosť. Napodobňujme Máriu v tomto predvianočnom čase, navštívme tých, ktorí prežívajú rôzne ťažkosti: osobitne ľudí opustených, starých a chorých. Napodobňujme i Alžbetu, ktorá prijíma hosťa ako samého Boha.
Pána nespoznáme, ak po ňom nebudeme túžiť, nestretneme ho, ak ho nebudeme očakávať. Nájdeme ho, iba ak ho budeme hľadať s úprimným a čistým srdcom… S takou istou radosťou, s akou sa Panna Mária ponáhľa k Alžbete (porov. Lk 1, 39), poďme i my v ústrety Pánovi, ktorý teraz prichádza do našich rodín a komunít.
Modlime sa, aby všetci ľudia hľadali Boha a objavili skutočnosť, že on prvý prichádza navštíviť nás. Panne Márii, Arche novej a večnej Zmluvy, zverme svoje srdcia, aby ich urobila schopnými prijať Boha v tajomstve jeho narodenia. Všetkým vyprosujem požehnané Vianočné sviatky!
P. Bruno Branislav Donoval OP