Pápež zasväteným: Žite každý deň s jednoduchosťou
Ponúkame vám myšlienky Svätého Otca z niektorých jeho príhovorov pre zasvätené osoby, počas Roka zasväteného života.
Žite každý deň s jednoduchosťou, v štýle Dobrého Samaritána
Z textu pre rehoľníkov a kňazov v Ekvádore, 8. júla 2015
Obraz Obetovania nám hovorí, že Panna Mária ako dievčatko si po požehnaní od kňazov sadla na schody oltára, potom sa postavila a tancovala. Myslím na radosť, ktorá sa vyjadruje v obrazoch svadby, radosť ženíchových priateľov, radosť nevesty ozdobenej svojimi šperkami. Takú radosť má človek, ktorý našiel poklad a zanechal všetko, aby ho dostal. Stretnúť Pána, žiť v jeho dome, mať účasť na jeho intimite zaväzuje ohlasovať Kráľovstvo a prinášať spásu všetkým. Prekročenie prahu chrámu si od nás vyžaduje, aby sme sa ako Mária premieňali na Pánove chrámy a aby sme sa vydali na cestu priniesť ho bratom. Panna, ako prvá učeníčka misionárka, sa po anjelovom zvestovaní bez váhania vydala na cestu do istej judskej dediny, aby sa podelila o toto nesmierne jasanie; to isté, ktoré spôsobilo, že Ján Krstiteľ sa zachvel radosťou v lone svojej matky. Kto počúva jeho hlas, «chveje sa radosťou» a stáva sa ohlasovateľom jeho radosti. Radosť z evanjelizácie pohýna Cirkev, umožňuje jej vyjsť tak ako Márii.
Zo slov pre rehoľníkov a kňazov v Ekvádore, 8. júla 2015
Panna Mária nikdy nebola protagonistkou, vždy žila ako učeníčka, po celý svoj život, ako prvá učeníčka svojho Syna a bola si vedomá, že všetko, čo vykonala, bolo vďaka čistej nezištnosti Boha… Rehoľníci, rehoľníčky, kňazi, seminaristi, každý deň sa vráťte na cestu smerom k nezištnosti, s ktorou si vás Boh vybral. Neplatili ste žiadne vstupné za stup do seminára, za vstup do rehoľného života. Vy sami ste si to nezaslúžili. Všetko bolo zadarmo.
Zo slov mladým zasväteným na stretnutí v Ríme 17. septembra 2015
Jedným z najhorších postojov rehoľníka je odzrkadľovanie seba samých, narcizmus. Tohto sa stráňte. Žijeme v narcistickej kultúre, vždy máme v sebe toto napätie, aby sme odzrkadľovali seba samých. ‚Nie‛ narcizmu, hľadeniu na seba samého. ‚Áno‛ naopak tomu, čo úplne zbavuje všetkého narcizmu, ‚áno‛ adorácii. Verím, že toto je jeden z bodov, v ktorých musíme napredovať. My všetci sa modlíme. Vzdávame Pánovi vďaky, prosíme o pomoc, chválime Pána… Avšak pýtam sa: ‚Adorujeme Pána? Ty, rehoľník, rehoľníčka, si schopná adorovať Pána?‛ Tichá modlitba adorácie: ‚Ty si Pánom‛ – to je opakom tohto odzrkadľovania seba samých, narcizmu. Adorácia. Buďte ženami a mužmi adorácie.
Z videoposolstva rehoľníkom v Budapešti, 18. septembra 2015
Povzbudzujem vás, aby ste sa radovali s radujúcimi a plakali s plačúcimi, aby ste si vyprosovali od Boha srdce schopné spolucítenia, aby ste sa skláňali k ranám tela i duše a mnohým prinášali Božiu útechu. Myslím, že tou najkrajšou „tvárou“ krajiny a mesta sú Pánovi učeníci – biskupi, kňazi, rehoľníci, laici – ktorí žijú s jednoduchosťou v každodennosti štýl Dobrého Samaritána a stávajú sa blížnymi voči telu a ranám bratov, v ktorých rozpoznávajú Ježišovo telo a jeho rany.
Z textu pre rehoľníkov a kňazov v Havane, 20. septembra 2015
Ježiš sa modlí a pozýva nás modliť sa, pretože vie, že sú veci, ktoré môžeme dostať iba ako dar, veci, ktoré môžeme žiť iba ako dar. Jednota je milosť, ktorú nám môže dať iba Duch Svätý a od nás sa očakáva, že o ňu budeme prosiť a dáme zo seba to najlepšie, aby nás tento dar premenil.
Zo slov pre rehoľníkov a kňazov v Havane, 20. septembra 2015
Chudoba. Vždy sa jej snažíme uniknúť, buď kvôli rozumným veciam, avšak teraz hovorím o unikaní pred ňou v srdci. Vedieť spravovať hmotné dobrá je povinnosťou, lebo dobrá sú Božím darom, avšak keď tie dobrá vstúpia do srdca a začnú riadiť tvoj život, vtedy si prehral. Už viac nie si ako Ježiš.
Milujte chudobu ako matku. A jednoducho vám navrhujem, ak to niekto z vás chce urobiť, položte si otázku: ako je na tom môj duch chudoby? Ako je na tom moje vnútorné sebazrieknutie? Verím, že to prospeje nášmu zasvätenému životu, nášmu kňazskému životu. Napokon, nezabudnime, že je to prvé z blahoslavenstiev: «Blahoslavení chudobní v duchu», tí, ktorí nie sú pripútaní k bohatstvu a k moci tohto sveta.
Zo slov pre rehoľníkov a kňazov v New Yorku, 24. septembra 2015
Radosť mužov a žien, ktorí milujú Boha priťahuje druhých. Kňazi a zasvätené osoby sú povolaní, aby vyžarovali stálu radosť zo svojho povolania. Radosť prýšti z vďačného srdca. Je pravda, že sme veľa dostali, toľko milostí, toľko požehnania, a tešíme sa z toho. Prospeje nám opäť si sprítomniť priebeh nášho života vďaka milosti pamäte. Spomienka na prvé povolanie, spomienka na prejdenú cestu, spomienka na toľké prijaté milosti… a predovšetkým spomienka na stretnutie s Ježišom Kristom v toľkých momentoch počas cesty. Spomínanie s údivom, ktorý v našom srdci vyvoláva stretnutie s Ježišom Kristom. Sestry a bratia, zasvätení a kňazi, treba prosiť o milosť rozpamätať sa, aby sme rástli v duchu vďačnosti. Snáď by sme sa mali spytovať seba samých: Dokážeme spočítať prijaté požehnania alebo sme na ne zabudli? (…)
Oddych je nutnosť, sú ním aj chvíle voľného času a osobného obohatenia, ale musíme sa naučiť ako oddychovať, spôsobom, ktorý prehĺbi našu túžbu veľkoryso slúžiť. Blízkosť chudobných, utečencov, migrantov, chorých a využívaných, seniorov, ktorí trpia samotou, väzňov a toľkých Božích chudákov nás naučí iný druh odpočinku, kresťanskejší a veľkodušnejší.
Z homílie pre rehoľníkov a kňazov vo Filadelfii, 26. septembra 2015
Drahí bratia a sestry, ďakujem vám za to, akým spôsobom každý z vás odpovedal na Ježišovu otázku, ktorá inšpirovala naše vlastné povolanie: «A čo ty?» Povzbudzujem vás, aby ste sa znovu obnovili v radosti, v žasnutí z prvého stretnutia s Ježišom a načerpali z tejto radosti obnovenú vernosť a silu.
Zo slov rehoľníkom a kňazom v Nairobi, 26. novembra 2015
Nikdy neprestaňte plakať… Keď rehoľníkovi alebo kňazovi uschnú slzy, niečo nie je v poriadku.
Nikdy sa neprestaňte modliť… Duša zasväteného, ktorý zanechá modlitbu, sa vysuší, je škaredá, neatraktívna.
pracované podľa webstránky Vatikánskeho rozhlasu
Rasťo Hamráček SDB
foto: assisiofm.it