A zomrel za všetkých

Ako veľmi si nás miloval, Otče dobrotivý, keď si „vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých“ (Rim. 8,32). Ako veľmi si miloval nás, za ktorých on, „hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale… uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži“(Flp 2,6–8). On jediný slobodný medzi mŕtvymi, ktorý má moc položiť svoj život a má moc zas ho prijať; on pre nás víťaz a súčasne obeta pred tebou, a preto víťaz, lebo obeta stal sa pre nás kňazom a súčasne zmierlivou obetou; a preto kňazom, lebo obetou; on nás prerobil z otrokov na synov, lebo ako tvoj Syn sa stal naším služobníkom. Právom je teda všetka moja nádej v ňom, že všetky moje choroby uzdravíš ním, ktorý sedí na tvojej pravici a prihovára sa za nás. Ináč by som si zúfal. Mnoho a veľkých chorôb je vo mne. Je ich mnoho a veľkých, ale tvoj liek je ešte hojnejší? Keby sa tvoje slovo nebolo stalo telom a nebolo prebývalo medzi nami, boli by sme si mohli myslieť, že je ďaleko od spojenia s človekom, a boli by sme si museli zúfať.
Preľaknutý veľkosťou svojich hriechov a ťarchou svojej biedy, uvažoval a rozmýľal som vo svojom srdci o úteku do samoty. Ale prekazil si mi to a posilnil si ma. Povedal si: „A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel.”(2 Kor 5,15) Hľa, Pane, na teba dávam všetku svoju starosť, aby som žil, a „aby som pozoroval divy tvojho zákona“(Ž 119,18). Ty poznáš moju neskúsenosť a moju slabosť, uč ma a uzdrav ma. Tvoj Jednorodený, „v ktorom sa skrývajú všetky poklady múdrosti a vedomosti“ (Kol 2,3), vykúpil ma svojou vlastnou krvou. Nech ma neohovárajú pyšní, lebo rozmýšľam o cene svojho vykúpenia, jem ju, pijem a rozdávam ju. Úbožiak, chcem sa ňou nasýtiť medzi tými, ktorí „sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú“(Ž 22,27).

Sv. Augustín, Vyznania X, 43 (preklad Ján Kováč, vyd. Lúč, Bratislava 1997)