Benediktínky z umbrijskej Nursie vedú klauzúrny život v obytnej bunke
Benediktínky
z umbrijskej Nursie sa symbolicky vrátili domov na sviatok sv. Scholastiky. Od
10. februára, teda zhruba dva a pol roka po ničivom zemetrasení, kvôli ktorému
museli opustiť svoj pôvodný kláštor (30. 10. 2016), teraz vedú klauzúrny život
v obytnej bunke. „Ako mnohí iní, ktorých postihlo zemetrasenie,“ usmieva sa sestra
Katarína.
„Vyžaduje to veľkú prispôsobivosť, snažíme sa čo najlepšie zorganizovať a
určite to nie je ľahké. Sme malá, deväťčlenná komunita a obytný kontajner
najskôr vyzeral ako veľký, avšak v každodennosti sa to javí inak,“ dodáva talianska
rehoľníčka a pokračuje: „Uvedomujeme si, aké obmedzenie musí v takom domčeku
prežívať rodina. Ľudia však pracujú mimo domova, ale my si musíme vystačiť s
určeným priestorom. Čo sa týka vnútornej práce, momentálne chováme včely a
vychádzame na vidiek. Naša klauzúra sa odlišuje od klarisiek či karmelitánok –
rehoľníčky z nevyhnutných dôvodov môžu z kláštora vychádzať.“
Abatyša nursijských benediktínok tiež vysvetľuje, prečo sestry opustili
pohostinnosť iných umbrijských komunít a vrátili sa do mesta, kde prevláda
sklamanie kvôli byrokratickým prieťahom a rozčarovanie z nesplnených sľubov. „Regula
sv. Benedikta nás zaväzuje k stabilite, čo neznamená iba vernosť danému miestu,
ale skôr tiež oddanosť prijatému rozhodnutiu. Preto sme túžili po návrate, hoci
to niektorí považovali za číre bláznovstvo.“ Nový kláštor v obytnom kontajneri
sa člení na dvojlôžkové cely, kanceláriu, kuchyňu, refektár, kaplnku.
Jeho predstavená však kladie veľký dôraz na dielňu, ktorú zároveň vybavili na
prijímanie pútnikov. „Byť pripravení na prijatie prichádzajúcich – to je
najdôležitejšie učenie sv. Benedikta.“ Sestra Katarína nevie, ako dlho sa jej
komunita zdrží v obytnej bunke, stojacej vedľa pôvodne zbúraného kláštora. V
jednom však má jasno: „Považujeme všetko za samozrejmé a keď to stratíme, potom
si uvedomíme, ako nám bolo dobre. Nakoniec je ale všetko relatívne – radosť
rovnako ako bolesť. Je správne usilovať sa o to, aby nám stále bolo lepšie, mať
pekný domov a snažiť sa, aby bol útulný. V zozname našich priorít by však na
prvom mieste malo stáť to, čo nikdy nepominie,“ hovorí rehoľníčka.
Návrat sestier do rodného mesta svätých Benedikta a Školastiky oslávili svätou omšou celebrovanou arcibiskupom Spoleta-Nursie, Renatom Boccardom. Všetky chrámy v Nursii zničilo v roku 2016 zemetrasenie a k dnešnému dňu ani jeden nebol prestavaný. Na svätú omšu v komunitnom centre Madonna della Grazie prišlo veľa veriacich, ako aj miestny klérus a civilné autority na čele s primátorom mesta aj benediktínky z okolitých komunít z Trevi, Castel Ritaldi, Fabriano, Pontasserchio a Viboldone. V homílii arcibiskup Boccardo poukázal na to, že návrat sestier ukazuje, že je možné začať odznova a je „krásnym znakom, ktorý nás povzbudzuje s istotou pozerať vpred.”
„Vrátili sme sa hlavne kvôli vám, drahí spoluobčania z Nursie, aby sme sa za vás modlili a zdieľali s vami tento moment neistoty,“ povedala sestra Katarína.
Zdroj: RV CZ, RV EN,
Foto: Reuters/Remo Casilli
-fc-