„Človeče, veď ti povedali, čo je dobré a čo žiada Pán od teba: konať právo, milovať zľutovanie a pokorne kráčať s tvojím Bohom“ (Mich 6, 8).
Kniha redemptoristu Bernharda Häringa, jedného z najvýznamnejších morálnych teológov 20. storočia, je celá o milosrdenstve, hoci – paradoxne – sa v nej toto slovo takmer vôbec nespomína. Autor prechádza rôznymi životnými situáciami ľudí a veľmi jemne vyslovuje svoje usmernenia, ako v nich konať tak, aby cez naše skutky zažiarilo Božie milosrdenstvo.
Buďme verní
Desivý nedostatok vernosti je jedným z najznepokojujúcejších znakov našich čias. Tento nedostatok vernosti je prejavom nedostatku viery. Vezmime si napríklad kresťanských partnerov: manželská nevera a rozvody sú v kresťanských rodinách prítomné takmer v rovnakej miere ako u neveriacich. Iba tam, kde majú posledné slovo nesebecká vernosť a veľkorysé odpustenie, je prítomná aj viera. Svet potrebuje oboje, radostnú vieru aj nezlomnú vernosť všetkých, ktorí sa úprimne usilujú o svätosť.
Naša osobná vernosť
Ak máme nádej, že sa začneme podobať Kristovi v jeho vernosti, že sa staneme účinnými znakmi povolania k vernosti, najprv sa musíme zbaviť pomýlených predstáv o vernosti. Veľa ľudí si zamieňa vernosť so zvykom, s prázdnou pasivitou lipnúcou na ľudských tradíciách, ktoré buď stratili svoj pôvodný význam, alebo ani nikdy neboli pravými znakmi vernosti svätej Božej prítomnosti.
Naše „áno“ Božiemu povolaniu k vernosti znamená odvahu riskovať a ak je to nevyhnutné, tak sa aj vydať novými chodníkmi v dejinách spásy – ako Abrahám, proroci, svätci a najmä Ježiš. Vernosť evanjeliu zaručuje kresťanskú identitu tým, že nás volá k pokračovaniu v procese obrátenia a dozrievania v stále tvorivejšej a veľkorysejšej vernosti.
Naša vernosť Cirkvi v sebe nesie oveľa viac ako dodržiavanie pravidiel a zákonov. Cirkev potrebuje kresťanov, ktorí tvorivo využívajú svoje talenty a charizmy na misiu a svoj vnútorný rast. Verní služobníci nezakopávajú svoje talenty do zeme, aby ich mohli bez rizika vrátiť (porov. Mt 25, 24 – 30). Čo znamená kresťanská vernosť, je najlepšie vyjadrené v biblickom úryvku o daroch a ovocí Ducha. Vernosť Duchu znamená tvorivosť pre život sveta.
Ak sa nechávame viesť Duchom, vieme, že pravá vernosť našej vlastnej identite a povolaniu je možná iba vo vernosti Bohu a v solidarite s Božími deťmi. Svoje pravé ja nachádzame v milujúcej službe Bohu a celému ľudstvu.
Vernosť sebe musí byť realistická. Dokonca aj tí najzbožnejší ľudia niekedy natrafia na vnútorné pochybnosti. Stále potrebujeme nové a zasa nové obrátenie, a tak aj plnšie chápanie svojej viery a verné obnovovanie svojej základnej voľby vernosti. Čím viac chválime Boha za neochvejnú vernosť, ktorú nám prejavuje, tým pravdivejšie bude naše vyznanie viery.
Naša vernosť druhým
Ak chceme objavovať milosťou naplnené možnosti vernosti druhým, budeme ich ľahšie nachádzať práve vo svojej odpovedi na Božiu vernosť. Vernosť Bohu je pevným základom akejkoľvek ľudskej stálosti a tá je zasa následne základným vyjadrením našej odpovede na Božiu vernosť nám. Ale aj naše „amen“ Bohu má svoje obmedzenia. Skutočné a pravdivé je len vtedy, ak spoločne putujeme ku stále dôslednejšej vernosti Bohu.
Zmluva vernosti medzi manželmi je zmluvou medzi dvoma ľuďmi, a tak so sebou prináša riziko, pretože obaja partneri sú potenciálne rizikoví. Podobne to je aj pri rehoľných sľuboch, keď zasvätenie sa Božiemu kráľovstvu so sebou prináša zmluvu medzi komunitou a jedincom. A predsa máme odvahu riskovať bez nejakých neprekonateľne mučivých obáv, keď si hovoríme svoje vzájomné „áno“ a včleňujeme ho do zmluvy s Bohom, pôvodcom každej ľudskej vernosti. Sme nútení zas a znovu pokorne sa podriadiť Božej uzdravujúcej a odpúšťajúcej vernosti. A tak sa tiež učíme, že vzájomné zmierenie a odpustenie sú nevyhnutnou súčasťou vernosti zmluve…
Modlitba
Pane Ježišu, zošli svojho Svätého Ducha, aby nás učil, ako zostať otvorenými pre tvoje kráľovstvo, aby nás učil, ako zostať vernými služobníkmi a tvojimi svedkami prinášajúcimi život svetu, ktorý tak veľmi potrebuje vernosť.
Úryvok z knihy Bernarda Häringa: Milovať zľutovanie. Redemptoristi – Slovo medzi nami, Bratislava 2015. Redakčne krátené.
foto: www.flickr.com