Biskupi sa nemôžu stretnúť zo zasvätenými, prihovárajú sa im listami
Sviatok Obetovania Pána (2. februára) sa v Katolíckej cirkvi slávi ako Deň zasväteného života. V tento (alebo skôr či neskôr) deň sa už tradične biskupi stretávajú s rehoľníkmi a rehoľníčkami pôsobiacimi na území ich diecéz. Tento rok sa však tieto stretnutia pre pandémiu nemôžu uskutočniť. Biskupi sa preto rehoľníkom prihovárajú prostredníctvom listov.
Rožňavská dicéza
„Slovo pastiera v čase pandémie“ napísal rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik. Určené je zasväteným. Prinášame ho v plnom znení.
Slovo pastiera v čase pandémie
Drahí zasvätení bratia a sestry,
úprimne Vás pozdravujem. Keďže sa vzhľadom na situáciu pandémie nemôže uskutočniť naše spoločné slávenie Dňa zasväteného života, ktoré bolo plánované na 6. februára 2021v Jasove, chcem sa Vám prihovoriť a pozdraviť Vás týmto listom. Kláštor otcov premonštrátov v Jasove bol zvolený zámerne, keďže nasledovníci sv. Norberta v zasvätenom živote slávia celý rok 900 rokov od svojho založenia.
Veríme, že 8. mája 2021 bude možné uskutočniť diecéznu púť v Jasove a že sa tam všetci stretneme.
Na stretnutie s Vami som sa tešil, pretože si veľmi vážim dar zasväteného života v Cirkvi a viem, že bez neho by Cirkev nebola celkom tým, čím má byť, „niečo“ by jej veľmi chýbalo. Vážim si zasvätený život, rehoľné sľuby, a ďakujem Pánovi, ktorý povolal vyvolených nasledovať ho zvláštnym spôsobom, ktorý mnohí nechápu – v úplnom zasvätení sa Bohu a službe jeho kráľovstva, v spolupráci s Ježišom Kristom na spáse sveta.
Vážim si každého jedného zasväteného, ktorý svoj život skutočne odovzdal Bohu a dal svoje dary, schopnosti do služby Pánovi a ľuďom vo vernosti daru charizmy, ktorú dostal od Ducha Svätého. Hoci človek, ktorý úplne patrí Bohu, nečaká za svoje – nie raz – až hrdinské skutky pre druhých pochvalu a odmenu od ľudí, predsa môžeme konštatovať, že tí, ktorých sa dotýka nezištná láska a služba zasvätených, vedia ju oceniť, sú vďační a viac chápu aj zmysel zasväteného života a vážia si ho.
Takmer rok prežívame veľmi náročný čas pandémie koronavírusu. Každé jedno spoločenstvo zasvätených, ale aj každý jeho člen, členka má možnosť a isto aj cíti potrebu prehodnotiť, ako sme prežili tento rok. Každý z nás je jedinečný a na každého aj táto situácia vplývala a vplýva individuálne. Ale samozrejme isté postoje sa dajú pomenovať aj všeobecne. Svoj život sme dali Bohu. Ako sa to prejavilo počas tohto mimoriadneho roka? Stiahli sme sa, aby nás nezasiahlo hroziace nebezpečenstvo nákazy alebo – samozrejme rešpektujúc svoje zdravie, sily, potrebné a nevyhnutné opatrenia ochrany pred nákazou – dali sme sa viac do služby našim bratom a sestrám, zvlášť núdznym, osamelým, odkázaným na pomoc…, lebo v nich vidíme Ježiša Krista – chorého, slabého, osamelého, smutného, umierajúceho…?
Chcem poďakovať Vám všetkým, ktorí ste sa dali do služby, ktorá bola viditeľná a ukázala aj svedectvo o Cirkvi, ktorá slúži. Oceňujem kreativitu a nasadenie dostať sa k ľuďom dostupnými prostriedkami, zvlášť cez médiá, ale podčiarkujem, že boli mnohé skutky lásky neviditeľné ľudským očiam – hlavne modlitby, obety tých, ktorí nemajú zdravie, sily, aby sa postavili do prvej línie, ale stáli, stoja v prvej línii duchovnej pomoci – možno v tichu kaplnky, pri bežných prácach v komunite, možno už pripútaní na posteľ… Modlia sa a obetujú svoje utrpenie, ale aj svoju prácu. Preto chcem poďakovať všetkým a opäť pripomenúť, čo všetci viete, že skutočne všetci – od tých fyzicky „zdatných“ až po tých, čo už nemajú sily a potrebné zdravie, každý svojim príspevkom môžeme pomôcť. Nech je Kristus trpiaci, odkázaný na pomoc v našich blížnych naďalej hnacou silou našej ochotnej, veľkodušnej a vytrvalej služby akýmkoľvek spôsobom ju môžeme vykonávať.
V našej diecéze som rok 2021 vyhlásil za Rok Eucharistie a kňazstva. O motívoch k vyhláseniu tohto roka a o našich úmysloch som písal v pastierskom liste na Sviatok Svätej rodiny (2020). Verím, že my všetci – ako zasvätení – máme veľmi blízko k Sviatosti oltárnej i ku sviatosti kňazstva a teda chápeme zmysel úmyslu tohto roka, hoci často sa stáva, čo ste isto zažili aj vy, s akou možno jednoduchosťou, ale pritom hĺbkou vedia prežívať tajomstvo a zmysel týchto sviatostí veriaci – laici. Až sa môžeme neraz cítiť zahanbení a zároveň motivovaní viac prosiť o prehĺbenie lásky k Pánovi aj vo sviatostiach.
Chcem však našu pozornosť upriamiť aj na nesmierny dar, ktorý nám dal Svätý Otec František, keď 8. decembra 2020 vyhlásil Rok svätého Jozefa. „Najviac zabudnutý svätý – a pritom najväčší svätec po Panne Márii – sv. Jozef“, sa znova dostáva do centra našej pozornosti. Drahí bratia a sestry, prosím Vás, vezmite si sv. Jozefa a list Patris corde, ktorý napísal Sv. Otec pri príležitosti Roka sv. Jozefa, za sprievodcov pre tento rok. Nech je sv. Jozef, ale spolu aj s Pannou Máriou a Ježišom, bez ktorých by nebol tým, kým je, nech je táto „trojica“, táto Svätá Rodina vašou sprievodkyňou tohto roka, ale tak, aby ňou ostala pre celý život. Ak to takto vezmete vy, ak to takto vezmeme všetci my – zasvätení, potom budeme týmto spôsobom vplývať na všetkých, ku ktorým sme poslaní a pomôžeme svetu.
Uvažujme nad osobami Svätej Rodiny. Nad ich mimoriadnym zasvätením, ktoré sa v žiadnej rodine už nezopakuje. Nad tým, aké je nádherné prežívať lásku v spoločenstve, k čomu sme pozvaní, ako byť spolu a jednotní vo chvíľach protivenstiev (útek do Egypta), ako je možné riešiť aj prípadné napätia, nedorozumenia (stratený Ježiš), ako prežívať duchovné otcovstvo, ale pritom sa nie raz starať aj komplexnejšie o potreby nám zverených, o čom nám svedčia mnohí zakladatelia a zakladateľky reholí a ich nasledovníci.
Ježiš, Mária a Jozef – RODINA a pritom každý z nich je zasvätený Bohu podľa Božieho plánu, ktorý prijali napriek tomu, že Jozef s Máriou už mali svoje plány, ktoré na Boží podnet zmenili. Svätú Rodinu nech nasleduje každá jedna rodina zasvätených. Aj v rodine zasvätených je každý osobitý, ale toto spoločenstvo rodiny posilní iba vtedy, keď „svoje plány“ podriadi charizme spoločenstva a stanovenej vízii napredovania. Svätá Rodina je vzorom a pomocou pre každého človeka. Preto aj o rodinách zasväteného života naplno platí, čo vyjadril II. Vatikánsky koncil, že svätí pomáhajú všetkým veriacim „usilovať sa o svätosť a dokonalosť vo vlastnom stave“ (Lumen gentium, 42).
Drahí moji bratia a sestry, poďakujme zvlášť na Sviatok Obetovania Pána za dar zasväteného života. Keď si budete vo vašich spoločenstvách obnovovať rehoľné sľuby, urobte to s vedomím, že je to Božie vyvolenie, povolanie, ale aj zodpovednosť. A všetci, nielen zasvätení sľubmi, ale aj kňazi zasvätení vysviackou, veľkú vďačnosť prežívajme nepretržite svojou vernosťou Pánovi, ktorému sme sľúbili, že pôjdeme za ním, kamkoľvek bude chcieť a teda budeme žiť a robiť, čo On bude chcieť. Tak budeme s Pánom prinášať úrodu a tak s dôverou v Jeho vernosť a milosrdenstvo sa raz postavíme pred neho spolu s tými, ktorých sme viedli k Nemu.
Prajem Vám všetky potrebné Božie milosti a dary, tiež dobré zdravie pre váš život, povolanie a poslanie. Zverujem Vás pod ochranu Ježiša, Márie, Jozefa a všetkých vašich nebeských patrónov a svätých zakladateľov vašich spoločenstiev.
Teším sa na stretnutia s vami v budúcnosti a zo srdca vám všetkým a vášmu poslaniu žehnám.
Mons. Stanislav Stolárik
rožňavský biskup
Žilinská diecéza
Žilinský biskup Mons. Tomáš Galis napísal posolstvo zasväteným k Dňu zasväteného života. Ten si pripomíname na sviatok Obetovania Pána, tento rok ho budeme sláviť v utorok 2. februára 2021. Posolstvo biskupa prinášame v plnom znení.
Milé zasvätené sestry a bratia v Žilinskej diecéze.
Srdečne vás pozdravujem pri príležitosti dňa zasväteného života. Som nesmierne rád, že sa vám môžem prihovoriť v tento pre vás výnimočný a sviatočný deň. Je to deň všetkých, ktorí počuli a odpovedali na Kristovo pozvanie nasledovať ho vo výhradnej vernosti v chudobe, čistote a poslušnosti až do smrti.
Prežívame čas, kedy nákaza prechádza pomedzi nás a chce nás infikovať a my sa musíme brániť vzdialenosťou medzi sebou, rúškom, prísnejšou hygienou a izolovanosťou. Sú to znaky nášho času, ktoré potrebujeme vysvetľovať nielen svetsky, ale aj duchovne, aby sme sa priblížili k tajomstvu Boha.
Potrebujeme sa chrániť pred nákazou hriechu, nie však izolovanosťou, ale spoločenstvom, solidaritou, vzájomným povzbudením a otvoreným bratstvom. Pripomína nám to aj List ku dňu zasväteného života:
„Stojíme pred novou výzvou od Ducha Svätého. Tak ako sv. Ján Pavol II. vyzval zasvätené osoby, aby boli „opravdivými majstrami komúnia a žili jeho duchovnosť“ (Vita consecrata, 46), pápež František nás pozýva, aby sme sa stali tvorcami univerzálneho bratstva, správcami spoločného domu (porov. encyklika Laudato si´).“ Je to veľká výzva, ktorú nám adresuje Kristov zástupca pre dnešné časy.
To, čo uzdraví našu dobu, je spoločenstvo a bratstvo, vzájomná dôvera, otvorenosť pre Božie veci, aby sa naše srdce rozšírilo a nebolo zviazané svetskými starosťami, ale odkazovalo na Božie kráľovstvo. Sme zranení a azda sa aj bojíme vykročiť, ale buďme Cirkvou vychádzajúcou – buďme misionármi nádeje. „To nie je program, ktorý treba realizovať silou vôle. To Kristus umožňuje Cirkvi vychádzať zo seba samej. Si v pohybe, lebo ťa Duch pohýna a vedie. Boh nás miluje ako prvý a s touto láskou nás stretáva a povoláva. Naše osobné povolanie pochádza z toho, že sme v Cirkvi Boží synovia a dcéry, jeho rodina, bratia a sestry v tej bratskej láske, o ktorej nám svedčil Ježiš. Sme odjakživa v Božom Srdci“ (Posolstvo Svätého Otca Františka k Misijnej nedeli 2020).
Bratstvo so súčasným ľudstvom na základe ľudskej dôstojnosti by však nebolo možné bez úprimnej viery a spoločenstva so živým Bohom, ktorý sa postupne zjavoval, aby ukazoval veľkosť milosti a krásu Božieho života.
Milé zasvätené sestry a bratia, veľa vecí v našom živote potrebuje trpezlivosť a čas. Aj ja si to uvedomujem v týchto dňoch. Ďakujem vám za vašu službu a svedectvo života. Všetkým, každej a každému z vás vyprosujem radosť a pokoj Panny Márie, keď videla, ako jej Syn rastie a vzmáha sa v múdrosti a láske, v obľube u Boha aj u ľudí (porov. Lk 2, 52).
Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup
Trnavská arcidiecéza
Katolícka cirkev si v utorok 2. februára pripomína sviatok Obetovania Pána – Hromnice. V tento deň sa slávi aj Svetový deň zasväteného života. Pri tejto príležitosti sa biskupi stretávajú s rehoľníkmi pôsobiacimi v diecézach. Napriek zložitej pandemickej situácii tomu v Trnavskej arcidiecéze nebude inak ani tento rok, i keď slávnosť prebehne v odlišnej forme.
Trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch sa už tradične stretne s rehoľníkmi, ktorí pôsobia na území Trnavskej arcidiecézy. Vzhľadom na vážnu pandemickú situáciu prebehne tohtoročné stretnutie online formou. Pri príležitosti streamovanej svätej omše zo štvrtej nedele v cezročnom období to povedal trnavský arcibiskup Ján Orosch.
„S nostalgiou si spomíname, aké to bolo krásne, keď sme sa v tento deň, všetci rehoľníci, stretli v našej katedrále a obnovili si rehoľné sľuby. Atmosféra bola vždy priateľská, bratská… bratia a sestry v Kristovi, ktorí účinkujú v našej arcidiecéze v jednotlivých rehoľných komunitách. Tento rok to, žiaľ, nie je možné, aby sme sa stretli takýmto osobným spôsobom. Bude to (však) na svätej omši vysielanej cez internet o 11.00 hodine.“ Týmito slovami pozval arcibiskup Ján Orosch všetky zasvätené osoby, rehoľníkov a rehoľnice, ktorí pôsobia v Trnavskej arcidiecéze, k online stretnutiu v deň zasväteného života, 2. februára 2021 o 11:00 prostredníctvom webovej stránky Trnavskej arcidiecézy alebo jej profilu na facebooku.
Počas svätej omše pri príležitosti Dňa zasväteného života, ktorá bude vysielaná online, si zasvätení spolu s trnavským arcibiskupom obnovia aj svoje rehoľné sľuby. Trnavský arcibiskup však nezabudol na poďakovanie zasväteným za ich službu už pri dnešnej streamovanej svätej omši.
„Napriek tomu by som sa chcel už teraz poďakovať všetkým vám rehoľníkom, aby tie evanjeliové rady – chudoba, čistota, poslušnosť – boli aj v súčasnosti takými tromi (ochrannými) piliermi vášho života. Keď som bol mladý chlapec, chodili sme stanovať. Pretože sme boli chudobní, nemali sme peniaze, aby sme si kúpili riadny stan. Tak sme zohnali nejakú plachtu na JRD zo starej traktorovej vlečky, na tri žrde sme tú plachtu prehodili a už sme boli v bezpečí. Mali sme stan. Vidíte, chudoba, čistota, poslušnosť, tá plachta ochrany našej nebeskej Matky Panny Márie a patrónov vašich rehoľných komunít nech vás sprevádzajú a napĺňajú radostnou službou Bohu a svätej Cirkvi,“ povzbudzujúc zasvätených dodal trnavský arcibiskup Ján Orosch.
Nitrianska diecéza
Vzhľadom k tomu, že kvôli protipandemickým opatreniam sa nebude môcť uskutočniť plánované stretnutie diecézneho biskupa so zasvätenými, ktoré bolo plánované na sobotu 30. januára 2021 v Nitre, nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák všetkých členov spoločností apoštolského života a inštitútov zasväteného života pôsobiacich na území Nitrianskej diecézy srdečne pozdravuje, a v nádeji na skoré stretnutie sa im prihovára aspoň formou listu, ktorý im adresoval pri príležitosti 25. svetového dňa zasväteného života. List nitrianskeho biskupa prinášame v plnom znení.
Drahí zasvätení!
Obraciam sa na Vás dnes len touto formou, aby som Vás všetkých pozdravil, poďakoval sa Vám, povzbudil a uistil o svojich modlitbách za Vás všetkých.
Verím, že všetci sme sa tešili na naše stretnutie, ktoré sa z príležitosti 25. svetového dňa zasväteného života malo uskutočniť v Nitre dňa 30. januára 2021 (porov. ACEN 2 (2020), b. 7). Žiaľ, okolnosti, v ktorých už niekoľko mesiacov ovplyvňuje náš život pandémia Covidu-19, nám toto osobné stretnutie neumožnia a musí byť preto zrušené. A práve z tohto dôvodu Vás chcem pozdraviť aspoň touto formou, v nádeji, že nám bude dopriate stretnúť sa neskôr aj osobne.
V prvom rade ďakujem Bohu za to, že dal aj našej Nitrianskej diecéze také prehojné dary v podobe chariziem toľkých Inštitútov zasväteného života a Spoločností apoštolského života. S veľkým dojatím som sa dozvedal a stále dozvedám o odvahe a ochote mnohých z Vás slúžiť všade, kde treba, nevynímajúc službu tým, ktorí ochoreli na nový koronavírus. Všetkým Vám, ktorí obetavo a verne slúžite Vám zvereným, ale aj celkom neznámym, starým a chorým, chudobným i ľuďom bez domova, deťom a mladým, i Vám, ktorí denne do svojich modlitieb a obiet vkladáte celú našu diecézu, ďakujem.
Hoci sa to nielen svetu, ale aj nám môže zdať divné, predsa sa usilujme prežívať prítomnosť s perspektívou, ako k tomu vyzval pápež František vo svojom Apoštolskom liste všetkým zasväteným osobám pri príležitosti Roku zasväteného života (2l. november 2014; bod I, 2). Veď predsa máme istotu viery, že „Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista“ je „Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás“ (2 Kor l, 3-4).
Práve vďaka tomu môžeme aj dnes – v neľahkej situácii, ktorá dolieha na nás všetkých, veriacich i neveriacich – objať budúcnosť s nádejou. A túto nádej aj priniesť svetu, pretože ju potrebuje. Nie, „nespájajme sa s prorokmi nešťastia“ (porov. Benedikt XVI., Homília na sviatok Obetovania Pána, 2. februára 2013), ale spájajme sa s Tým, ktorý svojou „smrťou“ našu „smrť premohol, a tým, čo sú v hroboch život daroval“ (porov. Tropár veľkonočnej byzantskej liturgie).
V tomto roku si veľká premonštrátska rodina, ktorá má svoje zastúpenie aj v našej diecéze pripomína 900. rokov od svojho založenia. Spolu so sv. Norbertom nesme si v srdci aj my túžbu a ochotu byť „pripravení na každé dobré dielo“. Učme sa to od našej nebeskej Matky, Panny Márie, ktorá zachovávala všetky slová vo svojom srdci, premýšľala o nich (porov. Lk 2, 18.51) a nimi vedená ponáhľala sa vždy poslúžiť tam, kde to bolo treba (porov. Lk l, 39-45).
Ešte raz Vás, drahí zasvätení, čo najsrdečnejšie pozdravujem, uisťujem Vás o svojich modlitbách a prosím o tie Vaše, aby sme spoločne aj v dnešnom svete, ktorý sa zmieta, spoločne svedčili o Ukrižovanom a Vzkriesenom Pánovi, ktorý je v ňom pre človeka jedinou istotou, jedinou nádejou, ktorá nezahanbuje. Teším sa na skoré stretnutie.
Nech Vás všetkých na príhovor preblahoslavenej Panny Márie, Matky nádeje, sprevádza požehnanie Všemohúceho Boha Otca i Syna i Ducha Svätého.
Mons. Viliam Judák
nitriansky biskup
Pri príležitosti sviatku Obetovania Pána, ktorý sa v Katolíckej cirkvi slávi aj ako Deň zasväteného života, bude dňa 2. februára 2021 o 18:00 celebrovať slávnostnú svätú omšu bez účasti verejnosti v Kostole sv. Gorazda v Nitre na Klokočine, nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák.
Keďže sa biskup 30. januára 2021 nemohol stretnúť s rehoľníkmi a rehoľníčkami pôsobiacimi na území Nitrianskej diecézy vzhľadom na protipandemické opatrenia ako bolo pôvodne plánované, a prihovoril sa im len formou listu, bude táto svätá omša venovaná zvlášť rehoľníkom a rehoľníčkam pôsobiacim na území Nitrianskej diecézy.
„Srdečne pozývame všetkých zasvätených, ale aj ostatných veriacich k duchovnej spoluúčasti na tomto liturgickom slávení. Svätú omšu bude možné v priamom prenose sledovať prostredníctvom YouTube kanálu,“ informoval hovorca Nitrianskeho biskupstva Tibor Ujlacký.
Spišská diecéza
Z dôvodu nepriaznivej epidemickej situácie a aktuálne platných nariadení sa tento rok neuskutoční aj stretnutie rehoľníkov s biskupom v Spišskej diecéze. Plánovali ho 30. januára 2021. Pri tejto príležitosti prinášame plné znenie ďakovného listu spišského diecézneho administrátora Mons. Jána Kuboša zasväteným osobám v Spišskej diecéze z príležitosti Dňa zasväteného života 2. februára 2021.
Drahí bratia a sestry žijúci zasväteným spôsobom života!
Chcem Vás čo najsrdečnejšie pozdraviť z príležitosti blížiaceho sa Dňa zasväteného života 2. februára 2021. V tento deň Vás zvykli moji predchodcovia vo vedení Spišskej diecézy pozývať na spoločné stretnutie v Spišskej Kapitule, aby spolu s Vami ďakovali Bohu, pôvodcovi každého povolania, za dar Vášho povolania k zasvätenému životu a zároveň aby ste spoločne vyprosovali potrebné milosti pre verné kráčanie vo Vašom rozhodnutí.
Aktuálny čas spojený s pandémiou koronavírusu nám priniesol veľa zmien, ktoré sa odrazili najmä v obmedzení cestovania a stretávania. Z dôvodu pretrvávajúcich ťažkostí sa tento rok spoločné stretnutie zasvätených osôb s diecéznym administrátorom v našej diecéze neuskutoční. Preto Vám chcem aspoň formou listu venovať zopár myšlienok.
V prvom rade sa Vám chcem poďakovať za Vaše rozhodnutie nasledovať chudobného, čistého a poslušného Krista vo svete, ktorý tieto hodnoty uznáva čoraz menej. Svätý Otec František sa dňa 1. februára 2020 v príhovore zasväteným osobám zmienil o silnom príklade nábožného Simeona, ktorý rozpoznal a privítal Ježiša Krista v chráme, keď ho jeho rodičia prišli predstaviť Pánovi. On z vnuknutia Božieho Ducha pochopil, že toto malé, krehké a napohľad obyčajné dieťa je Pánov Pomazaný – Mesiáš. Preto vo chvíli, keď ho zobral do rúk vyznal: „Moje oči uvideli tvoju spásu“ (Lk 2,30). K tejto udalosti pápež pripodobňuje aj tisíce udalostí, ktoré sa udiali v živote povolaných k zasvätenému životu, keď títo spoznali v Pánovi najcennejší poklad sveta. Aj vy, drahí zasvätení, žijúci na území Spišskej diecézy, ste sa v istom okamihu svojho života zamilovali do Krista ako do najväčšieho Dobra. Presvedčení jeho láskou ste sa rozhodli radikálne ho nasledovať a tak dávať svetu svedectvo o existencii Boha, jeho kráľovstva, večného života a o dôležitosti duchovných hodnôt. Ďakujem Vám za toto rozhodnutie, vďaka ktorému ste boli, a verím, že ešte budete, povzbudením pre množstvo veriacich i neveriacich ľudí, s ktorými prídete do kontaktu.
Už takmer celý rok prežívame s menšími či väčšími obmedzeniami brániacimi vykonávať naše poslanie v Cirkvi a vo svete tak, ako by sme si to predstavovali. Z úprimného srdca Vám ďakujem, že ste aj v tomto náročnom a komplikovanom období dokázali byť kreatívni a všelijakými spôsobmi ste sa dostali k tým, ktorým ste poslúžili. V našej Spišskej diecéze v roku 2020 pôsobilo niečo viac ako 40 rehoľníkov a takmer 270 rehoľníčok. K tomuto počtu s radosťou pripočítavame aj dve osoby, ktoré boli v lete zasvätené v Ordo Virginum, a samozrejme aj ďalších kandidátov a kandidátky rôznych foriem zasväteného života. Teší ma pomyslenie na to, koľko dobra v najrôznejšej podobe sa skrze taký počet osôb dostalo našej partikulárnej cirkvi. Nech Vám je sám Boh, ktorého ste sa rozhodli milovať celým srdcom, najhojnejšou odmenou.
Na záver tohto listu Vás chcem povzbudiť, aby ste sa nenechali ničím znechutiť; aby ste nestrácali nádej, že aj v týchto časoch je Kristus s nami, vie o našich problémoch a dáva nám silu na ich zvládanie a prostriedky na ich prekonanie. Buďte tým, čím máte byť v tomto temnom a preľaknutom svete: svetlom, ktoré rozháňa tmu, a prináša radosť a pokoj.
K tomu Vám zo srdca udeľujem svoje pastierske požehnanie!
+ Mons. Ján Kuboš
spišský diecézny administrátor
Zdroj: TK KBS
Foto: Františka Čačková, OSF