Boromejky si pripomenuli 30 rokov od úmrtia Matky Vojtechy Hasmandovej
Sestry boromejky si pripomínajú 30 rokov od úmrtia ctihodnej Božej služobnice Matky Vojtechy Hasmandovej SCB. Pred tridsiatimi rokmi, 21. januára 1988, Matka Vojtecha zomrela so slovami: Áno, Pane! Zomrela v kruhu sestier v Znojme-Hradišti, v náhradnom materskom dome sestier boromejok, ve veku 74 rokov a v 18. roku služby generálnej predstavenej.
Jej životné dielo a poslanie v Cirkvi charakterizujú tri oblasti jej života. Pre svoje rehoľné povolanie sa rozhodla v útlom veku. Poznanie tejto cesty rozlišuje medzi 8. – 10. rokom života a ako 13-ročná vstupuje s požehnaním otecka do Kongregácie Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského. Druhou významnou etapou jej života bolo uväznenie a odsúdenie pre velezradu na 8 rokov komunistického väzenia v rokoch 1952 – 1960. Príčinou uväznenia bolo, že v poslušnosti ukrývala mladého františkána, ktorý unikol likvidácii kláštora v roku 1950. V priebehu väznenia opakovane prejavovala svoj nesúhlas a protest proti nespravodlivému väzneniu. V roku 1970 až do svojej smrti zastávala úlohu generálnej predstavenej a previedla spoločenstvo pokoncilovou obnovou aj napriek veľkému obmedzeniu kontaktu so všeobecnou Cirkvou v dôsledku železnej opony. Jej neúnavná obnovná činnosť bola tou najlepšou odpoveďou na represívne jednanie štátnej moci, ktorú zakúsila vo väzení.
Stručný životopis Matky Vojtechy Hasmandovej
Narodila sa 25. 3. 1914 v roľníckej rodine ako šieste žijúce dieťa. Pri krste dostala meno Antonie. Keď mala šesť rokov, jej mamička zomiera krátko po narodení najmladšieho súrodenca. Vyrastala v kresťanskej rodine a láskyplné prostredie otecka a starších súrodencov jej pomohlo prekonať túto veľkú stratu. Možno aj táto udalosť prispela k skorému rozpoznaniu jej povolania medzi 8. až 10. rokom. V tejto dobe bola už jej staršia sestra v noviciáte sestier boromejok v Prahe. Neskôr za ňou prišla aj o dva roky staršia sestra. Od otecka, ktorého veľmi milovala, si vybojovala veľmi skorý odchod z domova. 6. júla 1927 vstupuje ako školská kandidátka do komunity sestier boromejok vo Frýdlante nad Ostravicí. Po dokončení meštianky odchádza do Prahy na Učiteľský ústav pri sv. Anne v Prahe. Rok pred maturitou tu prekonáva ďalšiu veľkú stratu – náhle úmrtie otecka v novembri 1931. Po maturite v roku 1933 vstupuje do noviciátu v Prahe a prijíma meno sestra Mária Vojtecha. V druhom roku noviciátu odchádza na noviciátnu prax do Třebone, kde vyučuje v kláštornej škole. Tu zostáva aj po prvých sľuboch až do roku 1942, kedy boli cirkevné školy zatvorené. V roku 1940 skladá v Prahe doživotní sľuby v kostole sv. Karola Boromejského pri materskom dome sestier.
Behom druhej svetovej vojny od roku 1942 poslúchla výzvy sestier a šla im do nemocnice v Slanom pomáhať s ošetrovaním zranených nemeckých aj ruských vojakov. V roku 1945 je opäť povolaná do školy, a to v Brne v Líšni do dievčenskej rádovej školy, kde zastávala i úlohu riaditeľky školy. Tu pôsobila do roku 1949. Rok vypomáhala sestrám v nemocnici v Prahe a od roku 1950 bola ustanovená za predstavenú sestier a činnosti v Prachaticiach. Tu ukrývala mladého kňaza františkána P. Remigia Janču, ktorý tu sestrám dával exercície a duchovnú starostlivosť aj sestrám v okolitých komunitách. 10. 9. 1952 bola spolu s ním a s ďalšími sestrami zatknutá a po viac než roku väzbovej väznice odsúdená za protištátnu činnosť a pre velezradu na 8 let väzenia, ktoré prežila najdlhšie v Pardubiciach a dva roky v Prahe na Pankráci. Spolu s ostatnými uväznenými politickými väzenkyňami sa bránila proti represáliám a prejavovala spolu s ďalšími odpor pre výhrady svedomia.
Po amnestii v roku 1960 bola v ústraní desať rokov v komunite vo Vidnave, na hraniciach s Poľskom. Pri generálnej kapitule v roku 1970 bola zvolená za generálnu predstavenú a v tejto funkcii bola opakovane až do svojej smrti 21. januára 1988. Jej vďačíme za pokoncilovú obnovu v našom spoločenstve, vo výchove tajného dorastu. V novom vyjadrení našej charizmy a spirituality. Napísala nepreberné množstvo listov a obežníkov, v ktorých uplatňovala cestu obnovy, a z ktorej čerpáme doteraz. Výchovou tajného dorastu a svojou obnovnou činnosťou riskovala ďaleko viac, než za čo bola zavretá v päťdesiatych rokoch, a to v období ešte prísnejšieho komunistického tlaku na Cirkev v 70. a 80. rokoch minulého storočia.
V roku 1996 otvoril brniansky biskup Mons. Vojtěch Cikrle kanonizačný proces Matky Vojtechy, ktorý vyvrcholil 6. 12. 2014 potvrdením dekrétu o heroicite čností ctihodnej Božej služobnice. Teraz sa modlíme o potvrdenie neba zázrakom, aby sa mohlo pokročiť k blahorečeniu.
“V rokoch 2013 – 2014 sme slávili jubilejný rok Matky Vojtechy – 25 rokov od jej smrti a 100 rokov od jej narodenia. Bola vytvorená putovná výstava, ktorá od tohto obdobia neprestala putovať, a bola vystavená aj na niektorých miestach v Taliansku. O Matke Vojteche boli vydané knihy a novény v rôznych jazykoch, usporiadali sme konferencie v Brne a v Miláne,” informovala sr. M. Remigie Češíková SCB, postulátorka procesu jej blahorečenia.
Zdroj:tkkbs.sk