Čím skôr alebo vytrvalo?

Spolu so žalmistom dnes spievame: Pane, príď mi čím skôr na pomoc! A hneď potom zaznejú slová autora Listu Hebrejom, aby sme vytrvalo bežali v závode, ktorý máme pred sebou.

Vytrvalosť a prosba typu čím skôr, Pane – nebijú sa? Niekedy aj v našom živote? Áno, chceme byť vytrvalí, nikto nepopiera, že vytrvalosť je čnosť priam nevyhnutná. Pre duchovný a zasvätený život určite. A predsa je nám taká blízka prosba dnešného responzória: Čím skôr, Pane! Opakujeme to napokon každý deň – možno už automaticky, keď na zvolanie: Bože, príď mi na pomoc odpovedáme slovami: Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Chceme byť vytrvalí, no pritom prirodzene ľudsky túžime po tom, aby sa Pán ponáhľal s odpoveďami, s riešeniami…

Dnešná liturgia slova nás však ubezpečuje, že si nemusíme v sebe niesť protirečenie. Nemusíme sa cítiť vinní, keď Pána prosíme, aby zasiahol čím skôr – sám nás k tomu pozýva. A dobre tomu rozumie. V evanjeliu sa nám zdôveruje, že aj jemu je úzko, kým sa to nestane, kým jeho oheň nevzplanie… A žalm je odpoveďou na prvé čítanie, v ktorom vidíme trpiaceho Jeremiáša. Sú to už skôr slová vďaky za čas čakania – dokonca dvakrát zopakovaného – ,až kým nadišiel čas, keď sa Pán k nemu sklonil, vyslyšal jeho nárek a vytiahol ho z jamy hrôzy. A on chce teraz vyspievať novú pieseň, chválospev na Pána, ktorý sa stará o biednych a úbohých…

Či už prežívame svoj zápas o vytrvalosť v každodennej všednosti alebo v čase úzkosti, keď úpenlivo prosíme Pána, aby už zasiahol, útechu nám môže dodávať uistenie, že Pán má svoj čas. Možno sa nezhoduje s naším vysnívaným načasovaním, no je to jeho čas. V pravej chvíli príde, skloní sa k nám… On, ktorý vie, čo je to trpieť, on, ktorý vie, čo znamená prežívať úzkosť, on, ktorý sa rád ponáhľa na pomoc deťom, ktoré ho vytrvalo prosia.

Anna Viglašová, kandidátka OV
Foto: Františka Čačková, OSF