Cirkevní otcovia západu v centre pôstnych príhovorov vo Vatikáne

Na pleciach velikánov. Veľké pravdy našej viery kontemplované s cirkevnými otcami západu je témou pôstnych meditácií prednesených Ranierom Cantalamessom rímskej kúrii počas piatich piatkov Pôstneho obdobia v kaplnke Redemptoris Mater. Protagonistami meditácií budú sv. Augustín, sv. Ambróz, sv. Lev Veľký a sv. Gregor Veľký. 

V roku 2012 páter Cantalamessa pripravil prvý cyklus meditácii, kde predstavil veľké pravdy viery s inšpiráciou, hĺbkou a silou cirkevných otcov východu, hľadiac však do budúcnosti, a ukázal, čo môžu povedať dnešnému svetu. Vysvetlil aj, prečo pre tohtoročné meditácie zvolil názov Na pleciach velikánov: „V stredoveku boli títo otcovia považovaní za ‚velikánov‘, na ktorých pleciach sa nesieme my, ktorí môžeme vidieť do diaľky, ešte ďalej než oni sami, a to práve preto, lebo sa nachádzame na ich pleciach.“
V rozhovore s pátrom Cantalamessom sa ho redaktorka Tiziana Campisi opýtala:
D: Ktorých tém sa osobitne dotknete?
R: Augustín ponúka príležitosť pre reflexiu o Cirkvi, zvlášť o jeho prínose pre ekumenický dialóg dnes, ktorý je podľa môjho názoru neskonalý a rozhodujúci. Augustín môže dať základ, ktorý urýchli proces zjednotenia medzi kresťanmi. Ďalšou veľkou témou je Eucharistia súvisiaca s Ambrózom a s osobou Krista. Toto bude dobrá príležitosť očistiť sa od mnohých pseudo-rekonštrukcií osoby Krista, ktoré vzbudili rozruch v posledných rokoch v televízii, vo filme, v románoch, prinavrátiac tak postavu Krista jeho hlavnej, pevnej a dogmatickej podstate. Na záver nám Gregor Veľký povie, že Biblia je odkaz lásky napísaný Stvoriteľom pre svoje stvorenie, teda pomôže nám čítať Bibliu nielen kritickými očami, ale aj srdcom zamilovaných.
D: Aký odkaz chcete dať v ponúknutých meditáciách cez cirkevných otcov východu a teraz západu?
R: Je to jeden obraz, ktorý umožní znovu vidieť veľké pravdy viery. Ak existuje nejaká charakteristika, ktorá odlíši tieto dva okruhy, tak spočíva v tom, že prínos otcov východu sa dotýka viac osoby Krista a Trojice. Prinášajú dogmatické základy, to, že Boh je v troch osobách jednej podstaty a Kristus jedna osoba dvoch prirodzeností. Cirkevní otcovia západu museli bojovať s rôznymi herézami – o milosti, o Cirkvi, a preto viac rozvinuli tému týkajúcu sa vzťahu medzi zákonom a milosťou, o ospravodlivení, o Cirkvi, o sviatostiach.
D: Ktorý z cirkevných otcov sa najviac prihovára dnešnému človeku?
R: Podľa môjho názoru je to Augustín, aspoň v západnom svete. Jeho knihy zapĺňajú regály nielen náboženských knižníc. Je to preto, lebo je moderný. Prirodzene, aj on má veľa diel patriacich jeho dobe a herézam v nej prítomným, ale Vyznania a Boží štát a ďalšie jeho diela sú večné, nadčasové. Niekedy hovorím, že Augustín zobral možnosť všetkým tým, ktorí prišli neskôr, byť originálnymi, pretože skoro všetko povedal on.
D: Ako sa na pleciach velikánov pozerať na pôst a na budúcnosť?
R: Byť na pleciach velikánov neznamená hľadieť dopredu iba v doktríne. Znamená to mať prorocký pohľad obrátený do budúcnosti a k Veľkej noci, hľadieť dopredu s nádejou, a to nielen na večný život, ale mať nádej tu na zemi, ktorá pomáha prekonať rôzne krízy sveta, pretože Boh je verný a on vládne svetu.

(Zdroj: www.news.va)
– sc –