História francúzskeho opátstva Bonneval sa začala písať od roku 1147 s príchodom cisterciánskych mníchov. V priebehu dvanásteho a trinásteho storočia prudko narástol počet členov i majetok komunity. Neskôr sa na nich však negatívne podpísali problémy vtedajšej doby. Mor, storočná vojna a konflikt s Anglickom v štrnástom storočí, náboženské vojny v šestnástom či povstania vo Francúzsku na začiatku sedemnásteho storočia značne oslabili komunitu vo všetkých oblastiach. Odišlo viacero bratov a postulantov. Poslednou ranou bola Veľká francúzska revolúcia, kedy na konci osemnásteho storočia Národná garda vyhnala z opátstva zostávajúcich trinásť mníchov. Následne bolo Bonneval Abbey po častiach rozpredané a po šiestich storočiach svojej existencie postupne začalo chátrať.
V roku 1850 jeden miestny kňaz navrhol, aby sa tu opäť usadili cisterciáni. Napokon na pozvanie biskupa v septembri roku 1875 prišlo niekoľko odvážnych sestier trapistiek z francúzskeho Maubecu. Voľakedajšie opátstvo našli v troskách. Prestavba začala požehnaním základného kameňa 19. júla 1877.
Dom Emmanuel, mních z opátstva Aiguebelle, sestry štedro podporoval. O rok na to pod jeho vedením sestry otvorili továreň na čokoládu, ktorá im priniesla finančnú nezávislosť. Nerovný terén v tejto oblasti totiž nebol vhodný na poľnohospodársku prácu, ktorá je typická pre cisterciánsky rád.
Čokoláda sestier už v roku 1884 na súťaži v meste Rodez získala veľkú pozlátenú striebornú medailu (Grand Vermeil). V roku 1895 bola ich čokoláda na výstave v Burdeos ocenená bronzovou medailou, čo je najvyššie ocenenie v kategórii takýchto výrobkov.
Dnes žije v opátstve Bonneval dvadsaťjeden sestier. Verné regulám Rádu cisterciánov prísnej observancie uvádzajú do praxe heslo svätého Benedikta „ora et labora”. Popri sušení kakaa, príprave receptúr, nalievania do foriem či balenia čokolády však nezabúdajú rozvíjať aj život modlitby.
Viac o opátstve a ich čokoládach nájdete TU.
Zuzana Morávková