Deti predávané ako tovar – rozhovor so saleziánskou misionárkou v Benine
Maloletí, ktorých rodina predá a následne sú vykorisťovaní ako otroci – ide o smutnú skutočnosť, ktorá sa ešte aj dnes odohráva v mnohých častiach sveta. Príkladom je západoafrický Benin, kde sa problém týka osobitne dievčatiek.
Vo svete existuje približne 40 miliónov osôb, ktoré sú vystavené vykorisťovaniu a zotročovaniu, ktoré zločineckým organizáciám prináša výnosy vo výške 150 miliónov dolárov. Približne polovica obetí zotročovania žije v Ázii. Patria sem všetky vekové skupiny, vrátane detí.
Pápežovi Františkovi leží problém zotročovania a obchodovania s ľuďmi osobitne na srdci. Tieto praktiky označuje za „bič, ktorý zraňuje dôstojnosť tých najslabších bratov a sestier“ a zotročovanie nazýva aj „hanbou našich spoločností, ktoré sa označujú za civilizované“. Zločiny spojené s nútenými prácami, nútenou prostitúciou či predajom orgánov ľudí nezastavila ani pandémia, pripomenula viackrát Medzinárodná katolícka charita.
Pápež František podporoval boj proti obchodovaniu s ľuďmi už ako arcibiskup Buenos Aires. Každoročne 23. augusta slávil svätú omšu za obete tohto zločinu na jednom z námestí argentínskeho hlavného mesta. Vo Vatikáne sa na jeho podnet uskutočnilo viacero medzinárodných stretnutí zameraných na boj proti spomínanému fenoménu.
V Benine nie je predaj dievčatiek zriedkavosťou
V západoafrickom Benine sú tieto zločiny tak rozšírené, že v rámci polície tu existuje osobitná časť s názvom „Brigade de Mineurs”, ktorá sa špecializuje na ochranu detí. Popri sociálnych pracovníkoch obetiam pomáhajú aj saleziánske sestry, ktoré v meste Cotonou zriadili domov s názvom „Laura Vicuña” – pomenovaný po blahoslavenom dievčati z Čile, ktoré je patrónkou obetí zneužívania. Sestry tu každoročne prijímajú zhruba 400 dievčat vo veku 6-17 rokov. Zotročované dievčatká trpia až do tej miery, že nevedia, kým sú, uviedla v rozhovore saleziánka Maria Antonietta Marchese.
Takže zotročovanie nie je len vecou minulosti?
„Presne tak, v Benine existuje v zmysle, že je považované za istú kultúrnu charakteristiku, ktorá raz deťom prinášala osoh, keď ich zobrali z tých najchudobnejších rodín a zverili ich lepšie situovaným rodinám, no dieťa aspoň chodilo do školy a malo budúcnosť. Potom v 70. – 80. rokoch 20. storočia sa z toho stalo skutočné otroctvo. V tom zmysle, že už viac nie je na osoh detí, ale na osoh rodinám, ktoré takto získajú lacnú pracovnú silu a tieto deti, osobitne dievčatká, považujú za svoje vlastníctvo, takže dievčatká si častokrát ani len nepamätajú pôvod svojej rodiny. Mne sa stalo, že som rodiny hľadala, pretože keď sa nejakému dievčatku podarilo ujsť z týchto situácií, polícia pre maloletých ich zverila nám a my sme sa snažili nájsť aj ich rodinu. Niekedy to bolo ľahké, niekedy nie, niekedy boli dievčatká dobre prijaté, niekedy nie. Takže ešte stále existuje táto forma zotročovania.“
Pápež hovorí o komercionalizácii ľudí, ktorá ich oberá o dôstojnosť osôb stvorených na podobu Boha…
„Keď prišli deti a my sme šli hľadať ich dedinu, odkiaľ pochádzajú, niekedy nám rodina povedala, že dostali päť eur a kus látky za ich dievčatko, o ktorom absolútne nevedeli, kde skončí. Takže áno, pre mnohých je to komercionalizácia: niektorí vzali všetky peniaze nazačiatku, iným po troche vyplácali sumu, akou bola podľa nich hodnota dievčatka.“
Ako uviedla sestra Maria Antonietta Marchese, dievčatkám sestry pomáhajú študovať, možnosť brániť sa, lebo po návrate do svojich dedín im zanechajú svoj kontakt v prípade potreby.
„Našťastie ľudia začínajú mať väčšie povedomie o hodnote detí. Aj keď pomaly, veci, sa začínajú meniť“, hovorí sestra Maria Antonietta. Uviedla aj príklad s pozitívnym koncom – ide o dievčatko, ktoré kedysi sama priviedla do domova:
„Po dlhom utrpení sa zmierila s otcom, ktorý ju predal. Vyštudovala a stala sa zdravotnou sestrou, my sme ju celý čas sprevádzali. A nakoniec, minulý rok mi povedala, že sa vydala a založila si rodinu a predovšetkým, že dokázala odpustiť otcovi, ktorý ju spolu s jej malým bračekom predal ako šesťročnú.“
Zdroj: Vatican News, zk
Foto: Juraj Ďuríček