Františkáni z Fiľakova a miestna komunita dominikánov mali koncom októbra vo Zvolene spoločnú duchovnú obnovu. Brat Cyril Brázda, OFM napísal o tejto obnove niekoľko slov:
„Hoci jestvujú pochybovači, dominikánske aj františkánske pramene sa zhodujú v tom, že stretnutie sv. Dominika so sv. Františkom, ktoré sa pravdepodobne odohralo viackrát, je historicky hodnoverné. V priebehu dejín sa vytvorila aj milá tradícia, že na slávnosť sv. Františka prichádza k františkánom kázať dominikán a na slávnosť sv. Dominika zasa k dominikánom františkán. Vo františkánskom liturgickom propriu sa sv. Dominik slávi ako sviatok; v dominikánskom zasa sv. František. A tak nám, františkánom z Fiľakova, nič nebránilo v tom, aby sme mali spoločnú duchovnú obnovu u bratov dominikánov vo Zvolene; keď okrem toho sme prakticky susedia a navyše bratia dominikáni mali slávnosť výročia posviacky chrámu.
Dorazili sme samozrejme s miernym meškaním, ale náš brat Filip to vie v kázni okomentovať, takže to rozosmialo aj prítomných veriacich. Po svätej omši bola krátka adorácia a spoločná liturgia hodín, ktorú sme sa spoločne modlili aj v nasledujúci deň. Nechýbala ani, akože by to aj inak mohlo u dominikánov byť, modlitba ruženca. Duchovná obnova začala prezentáciou brata Vavrinca o misii v Maroku.
Páčil sa mi obrázok Návštevy Panny Márie u príbuznej Alžbety s komentárom, ktorý vystihuje misiu v moslimskom prostredí: „Nemôžeme otvorene hovoriť o Ježišovi, ale ako Panna Mária nosíme ho v sebe a ako Panna Mária k Alžbete, aj my prichádzame slúžiť“.
Napokon je to v súlade s tou misijnou metódou, ktorú nám zanechal svätý František v Nepotvrdenej Regule (Potvrdená sa už o misijnej metóde nezmieňuje).
„Benjamín“ dominikánskej komunity, brat Rafael, zasa prezentoval pozoruhodnú tému o vývoji udeľovania krstu v rizikových situáciách. Rozvinula sa diskusia z oblasti pastorácie ako aj dogmatického hľadiska, keď sme uvažovali o krste túžby a krste krvi; tiež vo veci spásy nepokrstených.
Konštatovali sme, že kolokviá tohto druhu (v minulosti v našich kláštoroch samozrejmé) sú veľmi užitočné pre prehĺbenie osobného teologického poznania ako aj pre získanie dobrej rady v pastoračnej praxi. Iste by bolo vhodné aby bývali častejšie.
Ako sa sv. Dominik a sv. František, zdá sa viackrát stretli, dúfame, že ani toto naše stretnutie nebude posledné…“
Zdroj: dominikani.sk