Koľko papiera sa popísalo o leitmotíve poslednej adventnej nedele z Izaiáša: „Panna počne a porodí syna…“! Najmä o tom, či to má byť panna alebo nepanna, čiže mladá žena. V biblickom kontexte ide o mladú či nastávajúcu manželku kráľa Achaza, ktorá má počať budúceho zbožného kráľa Ezechiáša – nádej Izraela. No evanjelista Matúš už vidí Izaiášove slová v úplne inom svetle – s pohľadom na Pannu Máriu. A vystihol to. No ani v ďalších textoch svojho evanjelia si nerobil veľké problémy, či cituje Starý zákon celkom doslova.
V tomto zmysle si mohol nielen grécky, ale aj latinský preklad „prilepšiť“ a preložiť aj pôvodné Izaiášovo znenie slovom panna, a nie mladá žena. Zaiste s vedomím Ducha Svätého, ktorý tieto veci nechával driemať, kým nebudeme trochu múdrejší.
Pápež Benedikt vyjadril veľmi zrozumiteľne, že v Písme sú dodnes slová, ktoré čakajú na svoj plný význam, čiže slová, ktorým nerozumieme a ich najhlbší zmysel sa ešte len naplní. Najmä ak ide o prorocké výpovede.
Znamená to, že si máme založiť ruky a oddychovať, kým sa neprebudia? Alebo ako teológovia vypĺňať svoj voľný čas diskutovaním o takýchto nezobudených miestach Písma? Zasvätení Bohu i službe ľuďom na to čas nemajú.
Zaiste, práve Božie slovo nás môže prebudiť ako nič iné na svete. Aj Jozefa prebudilo k tomu najlepšiemu a najväčšiemu rozhodnutiu a obrátilo jeho život o 180 stupňov. Ale čo tak skúsiť to naopak – prebúdzať Božie slovo? Čiže vo svojom osobnom vzťahu k Písmu každý deň vášnivo o kúsok rozširovať a prehlbovať jeho poznanie? Čaká… aby sa aj v nás stalo Kristovým telom. A Kristus aby sa stal sa ešte viac tvojím Emanuelom.
sestra Dagmar Kráľová, saleziánka