Duch pravdy, kto si?
Ježiš nám prisľubuje iného Tešiteľa, čo podľa vyjadrenia evanjelistu Jána znamená, že tým prvým je on sám. Pošle tichého, bezreklamne Prítomného, ktorý nečakane spôsobuje aj veľký rozruch, a predsa nevieme, odkiaľ prichádza a kam ide.
Slovom duch (rúach) sa v Starom zákone veľmi často označuje vietor, víchor. V prenesenom zmysle vyjadruje silu božského pôvodu, ktorá všetko tvorí a napĺňa. Označuje aj dych, ktorým sa líši živá bytosť od mŕtvej, a teda je princípom života, ktorého darcom a udržiavateľom je sám Boh. Tento „duch života“ sa prejavuje vo všetkých vnútorných hnutiach človeka, ba označuje aj ľudskú osobu v jej intímnosti a integrite.
V chápaní biblického človeka má ducha i Boh. Je jeho podstatou a nástrojom činnosti. Áno, Duch Svätý, ako ho nazývame dnes, ticho účinkoval v dejinách spásy od počiatkov. Pri stvorení sa tvorivo vznášal nad vodami. Pán ho dával ľudu ako silu, aby mohol kráčať podľa jeho nariadení: Svojou múdrosťou sprevádzal patriarchov, napríklad Jozefa v žalári. Viedol kroky vodcov, ako Mojžiša a Jozueho, ale i sudcov. Spočinul na kráľoch, osobitne na Dávidovi. Bol hýbateľom i „ústami“ prorokov. Pripravoval ľudstvo na príchod Mesiáša. Mohli by sme povedať, že celé dejiny spásy viedol s nenápadnou pracovitosťou. Ako Osobu rovnú s Otcom nám ho predstavil až Ježiš.
Kto z nás by nebral takýto božský Vietor do plachiet?
Symbolizuje ho aj voda, ktorá oživuje, obnovuje a osviežuje. A oheň, ktorý ohrieva, osvetľuje, stravuje. Príde sa nás zastať ako božský Obhajca – Parakleitos – Tešiteľ. Aby nás očisťoval vodou krstu. Príde, aby nám dal krídla pravdivej slobody a rozohrial naše stuhnuté srdcia nežnou Božou láskou…
Kto zachová Ježišove prikázanie lásky, otvorí sa komunikácii s ponížene slúžiacim Duchom. Zníži sa k tejto zosobnenej Božej Pokore alebo pokornej Tvári Boha. Svet ho nevidí, ani nepozná, lebo napriek vyspelej digitálnej technike mu kanál pokory chýba. Nám však stačí naladiť sa naň. Skloniť sa k nemu ako k prameňu či ohnisku a otvoriť sa prúdeniu jeho života a novosti. Aby sme mohli podľa Pánovho priania mať účasť na jeho poslaní: Potešujte, potešujte ľud môj (Iz 40, 1).
Dagmar Kráľová