Európsky kongres pastorácie povolaní
Od 6. do 9. júla 2015 sa v Prahe konal 26. európsky kongres pastorácie povolaní na tému: Ako sprevádzať mladých ľudí ku kňazstvu a k zasvätenému životu v rámci dnešnej rodiny. Kongres organizovala Komisia pre kňazské povolania Rady katolíckych biskupských konferencií Európy (CCEE) a European Vocations Service (EVS) v spolupráci s národným centrom pastorácie povolaní pri ČBK v hosťujúcej krajine v Českej republike.
Medzi 65 účastníkmi bolo 9 biskupov zodpovedných za pastoráciu povolaní, riaditelia národných centier pre pastoráciu povolaní a ďalší zástupcovia pastorácie povolaní v Európe.
Toto významné podujatie sledovalo dva ciele:
a) Odborníci v oblasti pastorácie povolaní mali možnosť vzájomne komunikovať, podeliť sa o skúsenosti s pastoráciou povolaní v ich krajinách (19 krajín vrátane USA) i diskutovať o ťažkostiach a prekážkach a modliť sa za povolania.
b) Spoločne sa hľadali kritériá a smerovanie pastorácie povolaní.
Účastníci kongresu však predovšetkým vyjadrili túžbu poskytnúť svoj pohľad a príspevok k blížiacej sa synode o rodine, ktorú zvolal pápež František na tému: Povolanie a poslanie rodiny v cirkvi a v dnešnom svete.
Kongres poskytol účastníkom príležitosť ku zdieľaniu i k zamysleniu, ale tiež k oddychu a kultúrnemu obohateniu návštevou Prahy (vrátane sv. omše v Kostole Panny Márie Víťaznej, kde sa nachádza soška Pražského Jezuliatka) a koncertom mladých hudobníkov skupiny Prague Cello Quartet.
Úvodné pozdravy predniesli: J.E. Mons. Josef Kajnek – biskup delegát pre pastoráciu povolaní pri ČBK, Jan Wolf – člen pražskej mestskej rady pre pamiatkovú starostlivosť, J. E. Mons. Oscar Cantoni – predseda komisie CCEE-EVS, P. Michel Remery – generálny vicesekretár CCEE a Mons. Nico Dal Molin – výkonný sekretár komisie CCEE-EVS. Program prvého dňa následne pokračoval svedectvom mladého kňaza Kamila Škodu, ktorý sa spolu so svojimi rodičmi podelil o skúsenosť, ako môže rodina vplývať na kňazské povolanie.
Na druhý deň ThDr. Jan Balík, národný riaditeľ Sekcie pre mládež ČBK predstavil pastoráciu mládeže v Českej republike v dobe komunizmu a v dobe konzumizmu. Zvlášť sa zameral na skúsenosť s centrami života mládeže v jednotlivých diecézach.
P. Filip Hacour, národný riaditeľ centra pre pastoráciu povolaní v Belgicku (Flámsky región) následne ponúkol podnety k zamysleniu nad situáciou rodiny a mládeže v kontextu sekularizácie a predstavil štýl pastoračného pôsobenia v belgickej cirkvi.
V posledný deň kongresu zazneli svedectvá o povolaní, ktoré predniesol Br. Kryštof Javůrek OFMCap. a sr. Judith Tulejová SCB.
Okrem svedectiev dostali na kongrese dôležitý priestor dve odborné prednášky:
Manželia Attilio Danese a Giulia Paola Di Nicola, autori odborných publikácií a prednášajúci na univerzite v Chieti. Načrtli prítomným socio-kultúrny pohľad na rodinu v Európe a ponúkli niektoré kritériá k výchove vo viere a k vnímavosti pre povolanie. Na základe niektorých sociologických a antropologických výskumov analyzovali príčiny aktuálnej krízy manželstva a rodiny a poukázali na to, ako je možné mladých ľudí v súvislosti s manželstvom znovu motivovať k hodnotám a k rozhodnutiam.
Druhý príspevok Ako sprevádzať mladých ľudí ku kňazstvu a k zasvätenému životu predniesol v stredu J. E. Mons. Jorge Carlos Patron Wong, ktorý v rámci Kongregácie pre klérus zastáva funkciu sekretára pre kňazské semináre.
Mons. Patron Wong rozdelil svoju prednášku do troch okruhov: a) súvislosť medzi službou rodiny a službou povolaniam; b) čo je potrebné v službe mládeži; c) osobné sprevádzanie mladých ľudí a sprevádzanie zo strany cirkvi.
V súvislosti s prvým okruhom Mons. Wong citoval Familiaris consortio, čl. 53. Podľa slov sv. Jána Pavla II. je možné rôznym spôsobom pomáhať rodinám k tomu, aby sa stávali prvým a najlepším semenišťom povolaní k životu zasvätenému Božiemu kráľovstvu.
V súvislosti s týmto aspektom prednášajúci zdôraznil: „Rodičia nie sú autormi povolania svojich detí, ani ich projektantmi, ale sú prvými svedkami a ochrancami, ktorí nad povolaním bdejú, povzbudzujú ho a posilňujú ho. Môže sa stať, že nie sú kresťanmi a že kladú odpor alebo nesúhlasia s povolaním svojich detí. Tieto postoje sú dôvodom k tomu, aby animátorom povolaní veľmi záležalo na vzťahoch s rodičmi a s rodinami mladých ľudí, s ktorými sa stretávajú.“
Kongres nám poskytol príležitosť nielen k tomu, aby sme diskutovali o rodine, ale tiež aby sme spoločne zakúsili rodinnú atmosféru preniknutú modlitbou, bratskými vzťahmi, duchom spoločenstva a údivom nad krásou rôznych povolaní. Mohli sme si pritom pripomenúť svoje vlastné rodiny, z ktorých pochádzame, a tiež uvažovať o veľkej rodine Cirkvi, ktorá nás všetkých spája.
P. Michel Reméry