Habemus Papam Franciscus

Prešiel rok od jednoduchého pozdravu „bounasera“ (dobrý večer), ktorý dojal svet. Je za nami obdobie intenzívnych dvanástich mesiacov, nielen pre život Cirkvi, ktoré predstavujú hojnú žatvu noviniek a mnoho hlbokých znamení pastoračnej obnovy pápeža Františka.

Nachádzame sa v jednej z izieb Domu sv. Marty. Okno je obrátené smerom k malému vnútornému dvoru, na ktorý dopadá drobný lúč belasého neba. Deň je prekrásny, jarný a osviežujúci. Vo dverách sa zrazu objaví pápež. Má uvoľnenú tvár a usmieva sa. Veselý sa pozerá na mnohé nahrávacie zariadenia, ktoré starecká dychtivosť žurnalistu umiestnila na stolík. „Fungujú? Áno? Dobre.“ Bilancovanie roka? Nie, nepáči sa mu to. „Jediné bilancovanie robím každých pätnásť dní so svojim spovedníkom.“

Svätý Otec, občas telefonujete tým, ktorí vás prosia o pomoc. A oni vám neveria, že im volá pápež.

Áno, stáva sa to. Ak niekto  volá, je to preto, že sa chce porozprávať, má otázku, ktorú chce položiť alebo chce poprosiť o radu. Ako kňaz v Buenos Aires som to mal jednoduchšie. Zostalo mi to ako zvyk, služba. Vnímam to tak vnútorne. Teraz to, samozrejme, nie je také ľahké, vzhľadom na to množstvo ľudí, ktorí mi píšu.

Spomínate si na niekoho spomedzi týchto ľudí s osobitnou vrúcnosťou?

Na jednu vdovu, osemdesiat ročnú, ktorá prišla o syna. Napísala mi. A teraz jej každý mesiac telefonujem. Je šťastná. Som kňaz. Páči sa mi to.

Aké sú vzťahy s vašim predchodcom? Prosili ste Benedikta XVI. o nejakú radu?

Áno. Emeritný pápež nie je sochou v múzeu, je to inštitúcia. Neboli sme na to zvyknutí. Rovnako ako pred šesťdesiatimi alebo sedemdesiatimi rokmi neexistoval emeritný biskup. Prišlo to až po Koncile a dnes je to inštitúcia, rovnako sa to musí stať s emeritným pápežom. Benedikt je prvý a možno prídu ďalší, nevieme. On je diskrétny, pokorný, nechce rušiť. Hovorili sme o tom a spoločne sme sa rozhodli, žeby bolo lepšie, keby sa vídaval s ľuďmi. Keby vychádzal a zúčastňoval sa na živote Cirkvi.

Raz sme prišiel na požehnanie sochy sv. Michala Archanjela, potom na obed do domu sv. Marty a po Vianociach som sa na neho obrátil s pozvaním, aby sa zúčastnil na konzistóriu. A on to prijal. Jeho múdrosť je Božím darom. Niekto by mohol chcieť, aby sa utiahol do nejakého benediktínskeho kláštora ďaleko od Vatikánu. Ja som myslel na starých rodičov, ktorí svojou múdrosťou, svojimi radami posilňujú rodinu a nezaslúžia si, aby skončili v nejakom domove dôchodcov.

Váš spôsob riadenia Cirkvi sa nám javí takto: všetkých vypočujete a rozhodnete sám. Trochu ako provinciálny predstavený jezuitov. Je pápež ako človek sám?

Áno, aj nie. Chápem, čo sa pýtate. Pápež nie je pri svojej práci sám, pretože ho mnohí sprevádzajú a mnohí mu radia. Ako človek by bol sám vtedy, keby rozhodoval bez počúvania alebo by len predstieral, že počúva. Sú však chvíle, keď treba rozhodnúť, dať podpis. A vtedy je pápež sám so svojím zmyslom pre zodpovednosť.

 Obnovili ste a kritizovali niektoré postoje kléru, otriasli ste kúriou. S trochou ráznosti a trochou vzdoru. Zmenila sa Cirkev k tomu, ako ste to chceli pred rokom?

V marci pred rokom som nemal žiadny plán na zmenu Cirkvi. Povedzme to tak, že som neočakával, že príde k presunu mojej diecézy. Začal som ju riadiť v snahe voviesť do praxe to, čo vystúpilo na povrch z diskusií medzi kardinálmi v rôznych kongregáciách.

V mojom spôsobe konania očakávam, že mi inšpiráciu dá Pán. Uvediem príklad: Hovorilo sa o duchovnej starostlivosti osôb, ktoré pracujú v kúrii a preto sa začali robiť duchovného obnovy. Bolo potrebné položiť väčší dôraz na každoročné duchovné cvičenia. Všetci majú právo prežiť päť dní v tichu a meditácii. Predtým si členovia kúrie vypočuli tri prednášky za deň a potom niektorí pokračovali v práci.

Nežnosť a milosrdenstvo sú podstatou vášho pastoračného posolstva…

Vychádza to z Evanjelia, je to jeho stredobod. Ináč nemožno pochopiť Ježiša Krista a nežnosť Otca, ktorý ho posiela, ako toho, ktorý nás počúva, uzdravuje a zachraňuje.

Celý článok nájdete na http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/rozhovor-s-papezom-frantiskom-1