Homília apoštolského nuncia Mons. Nicolu Girasoliho počas Jubilejnej púte zasvätených v Hronskom Beňadiku 28. júna 2025

Drahí bratia a sestry, je to zázrak, vidieť vás tu dnes ráno zhromaždených. A som naozaj rád, že som sa stal súčasťou tohto zázraku. Ďakujem otcovi Miroslavovi a všetkým, ktorí zorganizovali tento zázrak. Vaša prítomnosť v takom hojnom počte, s vašimi charizmami a darmi nám dáva dnes ráno pocítiť veľkú silu Ducha Svätého. Chceme tento zázrak, toto stretnutie prežiť s radosťou a nádejou.

Som tu predovšetkým preto, aby som vám povedal vďaka – vďaka každému jednému z vás, rehoľníčky a rehoľníci. Vďaka za prácu a službu, ktorú vykonávate, pretože ste v školách, vo vzdelávacích sektoroch, ste pri základných potrebách ľudí, v nemocniciach, ste všade tam, kde je nejaká potreba. Ste tvárou Cirkvi, ktorá kráča s potrebami a núdzami ľudu. Vďaka vám môže naše krásne Slovensko dať ľuďom pocítiť blízkosť Cirkvi, ktorá je prítomnosťou evanjelia a nádeje. Preto potrebujeme nanovo prežiť tento zázrak nádeje.

Dnes sme prišli do tejto krásnej a starobylej baziliky, pretože si chceme od Pána poprosiť jednu vec. Prosím, každý jeden z vás, dnes ráno poprosme Pána: Pane, daj sa mi napiť. Aj on si to jedného dňa prosil od istej Samaritánky pri studni – daj sa mi napiť. Sme tu, lebo sa chceme napiť. Sme tu, lebo sa chceme vrátiť domov s uhaseným smädom a posilnení. Sme tu, na tejto púti, aby nám dal Pán vodu, ktorá nám umožní cítiť sa živí a prítomní v našej službe. Prosíme si, aby sme sa dnes, po tejto púti vrátili domov nasýtení a spokojní. Ako bolo na začiatku omše povedané, sme pútnikmi nádeje. Pane, prišiel som dnes do tejto baziliky, aby som ťa poprosil, daj sa mi napiť. Nechceme sa vrátiť domov so suchým hrdlom. Chceme sa vrátiť s radosťou a nádejou.

 Aj my si dnes robíme starosti ako Mária a Jozef: kde zostal Ježiš, kde sa zastavil? Ani my ho nemôžeme nájsť, podobne ako oni. Aj my ho hľadáme. Kde si, Ježiš? Naše kongregácie už nemajú povolania. Majú mnohé ťažkosti, mnohé výzvy. Kde si, Pane, hľadáme ťa! Pretože vieme, že Pán neodišiel, možno sa trochu vzdialil. Ale dnes ho chceme znova nájsť. Nachádzame ho ako v tej epizóde evanjelia, ktorú sme práve čítali. Pán, ktorý hovorí, že ja som tu, aby som vás niečo naučil. A vy aby ste znova mohli byť hrdí na charizmu, ktorú máte; aby ste mali radosť z charizmy, ktorú žijete. Chcem, aby ste každý z vás cítili v srdci radosť ako Mária a Jozef po tom, ako našli Ježiša. Dosť bolo smútku a plaču nad našimi limitmi a ťažkosťami. Musíme byť radostnými rehoľníkmi, plnými nádeje. Pán nás isto požehná, vypočuje naše modlitby a naše kongregácie a komunity budú znovu prekvitať, znovuzrodia sa, lebo Pán je s nami. A toto je cieľom putovania – aby sme sa vrátili domov zmenení. Pane, dnes na tom trváme, daj sa nám napiť, lebo sme ťa našli. A boli sme plní starostí, ako Mária a Jozef, ale našli sme ťa. Daj nám radosť, žiť s hrdosťou naše charizmy, svedčiť o nich, komunikovať o nich, aby sme vytvorili tento zázrak a symfóniu chariziem. Lebo Pán nás spája so svojím Srdcom a Nepoškvrneným srdcom Panny Márie a pomáha nám znova začať.

Na to, aby sme mali túto skúsenosť života, aby sme sa napili vody, potrebujeme mať tri charakteristiky putovania:

Púť je vždy skúsenosťou obrátenia. Nemôžeme sa vrátiť takí, ako sme prišli. Niečo sa dnes v našom srdci musí zmeniť. Potrebujeme byť nielen svedkami a nositeľmi nádeje, ale byť nádejou – v nemocniciach, v školách, v tých prostrediach, kde pracujete. Ako hovorieval pápež František – nechceme len niesť svetlo, ale chceme byť svetlom. Preto sme tu dnes: to je obrátenie, ktoré potrebujeme v našom srdci – byť svetlom a nádejou pre našich ľudí, pre naše kongregácie, pre nás samých. Je to zmena, ktorá nám pomôže byť naozaj radostnými a tým, čím sme. Mne sa nepáčia rehoľníci, ktorí hovoria, že všetko je v poriadku. Lebo vieme, že všetko nie je v poriadku. Vieme, že niečo musíme zmeniť. Nemôžeme prísť na púť a nechať veci také, ako boli predtým. Doma je všetko v poriadku. Nie, nie je všetko v poriadku. Aby sme boli svetlom, musíme niečo zmeniť. Každý z nás to vie. Z vlastnej skúsenosti i zo skúsenosti pastorácie, komunity. Každý z vás vie, čo treba zmeniť. Lebo obrátenie znamená zmenu. Nemôžeme nechať veci tak, ako sú. Prosím, keď sa vrátite domov do vašich komunít, zmeňte niečo. Nechceme byť len nositeľmi svetla a nádeje, ale byť tým, kým sme – byť nádejou a svetlom.

Druhé dôležité slovo je určite milosrdenstvo. Viete, že pápež František, ktorý nás nedávno opustil, hovoril veľa v tomto jubilejnom roku o skúsenosti milosrdenstva. Milosrdenstvo ako dynamická skutočnosť, ktorá nám pomáha cítiť sa bratmi a sestrami všetkých. Milosrdenstvo s otvoreným náručím, ktoré dávate zakúsiť. Potrebujete si posilniť túto skúsenosť milosrdenstva, nádeje. Vaša služba je zasvätenie milosrdenstva. Zasvätenie blízkosti ľudu. Je to poslanie – dať všetkým milosrdenstvo. A keďže žijete v komunitách, tak máte každodennú skúsenosť milosrdenstva, lebo toto znamená komunita. Je to skupina ľudí, ktorí sú k sebe navzájom milosrdní, ktorí kráčajú spoločne, ktorí si navzájom pomáhajú a ktorí chcú byť spoločne radosťou a nádejou. Buďte milosrdnými komunitami. Obrátenie a milosrdenstvo – dva dôležité prvky pri púti. Buďte vždy milosrdní. Už to ste, ale buďte ešte viac. Toto nás chce naučiť Cirkev práve v tomto jubileu – byť viac milosrdní.

Tretia charakteristika po obrátení a milosrdenstve je misia. Vykročiť na misiu, ktorú má každý z vás s vlastnou charizmou, aby ste sprítomňovali Ježiša a evanjelium vašim bratom a sestrám. Je to misia sprevádzania, porozumenia, misia, ktorá neodsudzuje, ktorá nechce súdiť. Je to misia ohlasovania, ako hovorí svätý Pavol. Vráťte sa dnes domov plní misie, s túžbou ohlasovať to, čím ste a to, čo žijete. S veľkou radosťou, s veľkou nádejou. Pane, daj sa nám napiť. Pane, dnes sme ťa znova našli. Chceme začať odznova. Táto púť nie je len nejaká mimoriadna udalosť, ktorú sme zorganizovali. Táto púť má znamenať niečo dôležité a veľké pre každého z nás. S tou vodou, ktorú sme prijali od Pána, s entuziazmom, obrátením a milosrdenstvom znova začnime misiu.

Bratia a sestry, vďaka za to, čo robíte, za to, kým ste. Toto je starobylá bazilika, 950 rokov histórie. Je to ideálne miesto na prijatie tejto vody. Ideálne miesto, aby sme sa znova nabili entuziazmom a radosťou. Čím sme viac svetlom, tým viac svetla môžeme dať druhým. Čím viac sme nádejou, tým viac nádeje dáme druhým. A svetlo a nádej sú nákazlivé. Keď sme našli spoločne Ježiša, ako Jozef a Mária, treba znova začať s radosťou. Bratia a sestry, žite tento zázrak a občas si ho znova obnovte.

Myslím, že keď sme sa dnes zbadali, tak sme si povedali, že ako dlho som ťa už nevidel. Robme takéto stretnutia častejšie, aby sme sa ľahšie rozpoznali. Keď sa budeme stretávať v tej našej rozličnosti chariziem, môžeme žiť v jednote. Otec Miro, častejšie robte takýto zázrak, lebo sme smädní. Pán nám dáva sa napiť a dáva nám nádej, dáva nám svetlo. Amen.