Ja som cesta, pravda a život.
Veta „Ja som cesta, pravda a život“ patrí medzi najznámejšie a zároveň najparadoxnejšie Ježišove výroky. Hĺbka tohto paradoxu viac zarezonuje, ak si uvedomíme, že Ježiš tieto slová predniesol večer pred svojou smrťou, pri poslednej večeri. Krátko predtým, ako sa skončí jeho životná púť, vyhlasuje o sebe, že je Cesta. Krátko predtým, ako sa stane obeťou lži a krivých výpovedí, vraví o sebe, že je Pravda; a krátko predtým, ako vkročí do ríše smrti, hovorí o sebe, že je Život…
V temnote Veľkého piatku a v tichu Bielej soboty sa zdá, že je všetko stratené: Ježišova cesta viedla k smrti, pravdu prevalcovala opäť lož a život vyhasol… Absolútny krach! Úsvit veľkonočného rána však zaháňa pochmúrne myšlienky Ježišových učeníkov. Pri stretnutí so Zmŕtvychvstalým si uvedomia, že Ježiš je vskutku cesta z bezvýchodiskových situácií tohto sveta. On je cesta, ktorá vedie k jedinému správnemu východisku v zamotanej spleti ľudského života – k Bohu samotnému.
V ono veľkonočné ráno pochopia, že aj napriek zdanlivému víťazstvu lži predsa len pravda raz vyrazí na povrch a bude triumfovať, nech by bola zadlávená akýmkoľvek balvanom. Navyše: Ježiš je pravda, vďaka ktorej sa človek môže pravdivo pozrieť na seba bez toho, žeby prepadol zúfalstvu.
Zoči-voči Zmŕtvychvstalému spoznávajú, že Ježiš je Pánom nad životom a smrťou; ba že on je Život sám, lebo láska, v mene ktorej za nás zomrel, nikdy nezanikne a je mocnejšia ako smrť. Ježiš je novou kvalitou života, ktorá nesie v sebe večné spoločenstvo s Bohom.
V závere Jánovho evanjelia môžeme nájsť peknú ilustráciu toho všetkého, keď sa Peter stretá so zmŕtvychvstalým Ježišom na brehu Tiberiadského mora. Peter tam vďaka Ježišovi nachádza cestu zo svojho zúfalstva, pravdu o sebe – nielen tú nepríjemnú, že nie je až taký dokonalý, ako si o sebe myslel, ale aj tú príjemnú, že aj napriek svojim nedostatkom je hodný lásky, ba i schopný lásky – a nakoniec v Ježišovej dôvere nachádza aj nový, plnší život.
Ježiš nás vedie k plnosti života už tu na zemi, hoci (ú)Plnosť života môžeme, paradoxne, dosiahnuť až po smrti. K plnosti života patrí aj jeho spoločenský aspekt. V týchto dňoch môžeme zvláštnym spôsobom pestovať spoločenstvo so zosnulými a prejavovať im, že im Plnosť života z plnosti srdca doprajeme.
Patrik Vnučko