„Každý deň je tu 80 nových infikovaných a pre liečbu je k dispozícii iba 500 lôžok v dvoch strediskách,“ informujú saleziánski misionári z Freetownu, hlavného mesta západoafrického štátu Sierra Leone. V krajine je evidovaných 3700 prípadov nakazenia a 1200 obetí tohto vírusu. Saleziánska informačná agentúra ANS priniesla slová saleziánskeho koadjútora Lothara Wagnera: „Sú tu štvrte v karanténe, no keďže sú bez dodávok potravín, ľudia v zúfalstve, aby nakŕmili svoje deti, nerešpektujú tieto predpisy“.
Vyšší predstavený saleziánov v Západnej Afrike don Jorge Crisafulli potvrdil, že prípady eboly sa objavili aj v oblastiach, ktoré boli predtým mimo nákazy. Saleziáni v Sierre Leone sú ustarostení aj pre situáciu detí zasiahnutých ebolou alebo osirotených v jej dôsledku. „Vyše 1560 detí je v karanténe, pretože stratili rodičov alebo boli odvrhnutí svojou rodinou… a v niektorých prípadoch aj obviňovaní, že sú príčinou nešťastia,“ informuje don Crisafulli a ďalej vysvetľuje: „Nie je vôbec jednoduché založiť stredisko pre deti osirotené následkom eboly. Mali sme prípad infekcie a museli sme posilniť bezpečnostné opatrenia. Navyše mnoho ľudí má strach tu pracovať.“
Zo susedného štátu Libéria, kde si ebola doteraz vyžiadala 2700 obetí, saleziáni hlásia, že situácia je otrasná aj napriek tomu, že prišla medzinárodná pomoc a zvýšil sa počet lôžok. Misionári sa tu sústreďujú na prevenciu a distribúciu jedla a zdravotníckych materiálov v najsúrnejších potrebách. „Trápi nás však aj situácia tisícov detí a mladých, ktorí strácajú tento školský rok, a ľudí, ktorí nemôžu obrobiť pôdu.“ Z tohto dôvodu pracujú na spustení projektu zakladania domácich záhradiek a vzdelávania na diaľku.
Ebola sa šíri aj v ďalšom susednom štáte Guinea Konakry s vyše 900 obeťami. Boj s epidémiou naráža aj na verejnú mienku obyvateľstva, keďže táto téma predstavuje tabu. „Osveta sa musí robiť opatrne, pretože boli prípady, že dobrovoľníci boli napadnutí miestnymi obyvateľmi,“ vysvetľujú misionári. V tejto situácia saleziánska misijná kancelária v Madride apeluje na medzinárodné spoločenstvo, bez ktorého pomoci v podobe lôžok, laboratórií, expertov, lekárov a zdravotníkov je boj s epidémiou nezvládnuteľný.
V boji s epidémiou sa v západnej Afrike výrazne angažuje aj rehoľa kamiliánov. Páter Natale Paganelli, 58-ročný Talian, ktorý pôsobí v Sierre Leone už 31 rokov, v rozhovore pre spravodajský denník Tempi hovorí o poverách, ktoré v krajine sťažujú zastavenie nákazy či dokonca prispievajú k jej šíreniu:
„Mnohí ľudia boli presvedčení, že tu nejde o ebolu, ale o prekliatie pochádzajúce z čarodejníctva. Boli takí, ktorí nedodržiavali prevenciu. Spočiatku sa mnohí zúčastňovali aj na pohreboch svojich známych, ktorí podľahli vírusu, pokojne sa dotýkali tela zomrelého a takto sa nakazili. Žiaľ, niektorí naďalej takto zmýšľajú a chorí, ktorí utekajú, aby sa vymanili z prekliatia, infikujú ďalšie osoby. Takto sa vírus rozšíril z miest do dedín. A v týchto dňoch sa objavila aj správa o havárii sanitky prepravujúcej niekoľkých nakazených, keď ju zasiahli kamene z rúk dedinčanov, popierajúcich existenciu vírusu.“
Misionár ďalej vysvetlil, že kamiliáni šíria medzi obyvateľstvom osvetu, aby pochopili, že ebola naozaj jestvuje a že nakazeniu sa vírusom možno predísť. Učia ich umývať si ruky, používať dezinfekčné prostriedky a opatrnosti v kontakte s tekutinami. Vysvetľujú ľuďom, ako pochovávať obete eboly bez tradičného pohrebu. Pre Afričanov je veľkou traumou pochovať svojho blízkeho bez príslušného obradu, misionári preto prichádzajú hneď po úmrtí chorého vykonať modlitbu nad rakvou len za účasti rodiny. Pre miestnu kultúru je podobne ťažko akceptovateľné budovanie sirotincov, preto misionári volia iné cesty, ako sa postarať o siroty v dôsledku eboly, usilujúc sa presvedčiť príbuzných, aby sa ich ujali, alebo hľadajú ďalšie možnosti adopcie.
(Zdroj: RV; jb)