Je dôležité byť verný svojmu povolaniu, hovorí augustinián Juraj Pigula
Odpoveď na Božie volanie je u každého povolania absolútne jedinečná, vraví páter Juraj Pigula, OSA. „Mne určite začalo búšiť srdce inak, keď som stretol augustiniánsku komunitu,“ povedal TK KBS. Svoje svedectvo poskytol pred sviatkom Obetovania Pána, ktorý si v Cirkvi pripomíname, ako Deň zasväteného života (2. februára).
„Od malička som niečo cítil v srdci, bol to jemný hlas, ktorý ma smeroval ku kňazstvu. Neskôr počas strednej školy ten hlas upresnil svoje pozvanie k rehoľnému životu, až som ho zreteľnejšie počul smerovať ma k reholi so sv. Augustínom. Celé roky som miništroval vo farnosti sv. Michala v Kendiciach a hľadel na sv. Augustína na vitráži nad svätyňou. Až keď som vstúpil do augustiniánskej rehole som pochopil, že Boh ma skrze tohto svätca už dávno predtým volal k zasväteniu,“ začína svoje rozprávanie Juraj.
Za jeho povolaním nebol len jeden človek, „skôr súhra viacerých stretnutí.“ Menuje však rodičov, blízku rodinu, kňazov z farnosti, mnohých rehoľníkov, ktorých stretol. „Napokon rozhodujúce boli stretnutia s augustiniánmi, s pátrom Angelom Lemme a pátrom Pavlom Benedikom,“ dodáva.
„Z jednej strany je tu Boží hlas a dary, ktoré dostávame. Z druhej strany naša ochota ísť slobodne za tým hlasom. V určitom bode môjho rozhodovania, mi pri rozlišovaní jedna rehoľná sestra povedala: ‘Môžeš byť výborný rehoľník a výborný otec rodiny. Len sa rozhodni a potom konaj ako si sa rozhodol do konca života!’ Teda dôležité je najprv to základné rozhodnutie, potom následne každodenné rozhodnutie byť verný svojmu povolaniu,“ pokračuje v rozhovore páter Juraj.
Potrebuje človek nejaký zvláštny zmysel, aby počul Božie volanie? „Určite hlboký duchovný život, teda otvorený priestor pre vedenie Duchom Svätým vo svojom vnútri. Zamilovanie sa do kontaktu s Bohom, nemôcť bez neho ísť ani na krok, dýchať každodenne z jeho prítomnosti, byť zhrbený nad jeho Slovom v rozjímaní. Milovať ho nadovšetko,“ odpovedá.
Kým povedal Bohu svoje áno, trvalo to 19 rokov, smeje sa. „Od narodenia po prvé rozhodnutie vykročiť za Kristom. Rozhodnutie pre doživotné sľuby som urobil o sedem rokov neskôr a na kňaza som bol vysvätený dva roky po doživotných sľuboch,“ vysvetľuje.
„V počiatkoch čaká každého kandidáta veľké nadšenie a rozčarovanie. Tieto dve veci kráčajú trochu spolu. Nie je všetko ako si predstavujeme, lebo ideály máme v hlave a život je skutočnosť. Čaro predstáv sa nevyhnutne stretne s čoraz pravdivejším obrazom o sebe a o rehoľnom živote. Na druhej strane nadšenie pre Krista, spontánna radosť a ochota obetovať sa pre druhých sú v začiatkoch absolútne nevyhnutné a nesmú vymiznúť až do konca života. Keď som vstúpil ako kandidát do rehole, jeden starý otec môjho kamaráta mi povedal: ‘Prajem ti, aby ti ten tvoj úsmev na tvári nikdy nezmizol’,“dodáva augustián Juraj Pigula pre Tlačovú kanceláriu KBS.
Foto: Alžbeta Hrušovská