Jezuita František Kovaľ: Na univerzitu som sa prichádzal nadýchať
Vyhľadávaný a obľúbený predovšetkým v očiach mladých študentov, s ktorými roky pracoval aj v ružomberskom Univerzitnom pastoračnom centre Jána Vojtaššáka pri Katolíckej univerzite v Ružomberku (KU). Takto možno charakterizovať jezuitu Františka Kovaľa, ktorý pôsobil na KU ako univerzitný kaplán od roku 2012. Jeho ďalším pôsobiskom sa od februára 2019 stali Košice, kde bude vykonávať službu predstaveného domu.
Ako vnímate obdobie vášho príchodu do Ružomberka?
Prichádzal som z Ukrajiny – z bohosloveckého seminára na Slovensko. Samozrejme, bol som nadšený z domáceho prostredia a z možností, ktoré sa tu na Katolíckej univerzite ukazovali. Bolo to obdobie poznávania, ale i obdivovania nádherných ľudí, s ktorými som mohol spolupracovať.
V čom bola odlišná pastorácia a práca kňaza v Ružomberku oproti pôsobeniu na Ukrajine?
Ja som bol spirituálom v seminári, to znamená, že som viedol a sprevádzal seminaristov, kandidátov na kňazstvo, v duchovnom živote. V Ružomberku som mal už inú dispozíciu. Na Ukrajine sa kňazi v pastorácii vo farnosti alebo v iných úlohách stretávajú s určitou ľahostajnosťou, môžem povedať až stagnáciou, ktorú spôsobila atmosféra Sovietskeho zväzu. U nás na Slovensku je vytvorená určitá tradícia, v ktorej sa dá pokračovať, na ktorej sa dá stavať. Tiež sú vytvorené štruktúry, ktoré uľahčujú pastoráciu. Tu akoby ste už vedeli, čo máte robiť. Na Ukrajine potrvá ešte nejaký čas, keď si kňaz bude uvedomovať, že vo všetkom začína akoby od nuly.
Ako hodnotíte vaše pôsobenie v Kolégiu KU? V čom bol podľa Vás skrytý jeho význam?
Kolégium na Katolíckej univerzite bolo pre samotných študentov prekvapením. Vznikali otázky: o čom to je a čo prinesie? Ale o čo nám šlo? K bežnému štúdiu, ktoré absolvuje každý študent vo svojom študijnom odbore, sme chceli ešte niečo pridať. A to formáciu: duchovnú, intelektuálnu a spoločenskú. Jeho význam vidím v tejto pridanej hodnote. Ako keď sa vám pridá k výplate, k výbave, ku kráse. Náš študent – teda študent Kolégia – mal byť bohatší o poznanie hodnôt, múdrejší pri poznávaní dobra a krajší čo do ľudskosti.
Ako sa vám pracovalo v univerzitnom prostredí a priamo v Ružomberku?
Dali ste mi dobrú otázku. Na univerzitu som prichádzal rád. Prichádzal som sem nadýchať sa života, pohybu, mladosti, krásy, nadšenia, priateľstva i svätosti. Každý deň som ju doslova pobozkal. Viete, zamilovať sa dá do ľudí, prostredia i atmosféry. Zamiloval som si i samotné budovy a najmä ľudí v nich i mesto Ružomberok a jeho okolie. Toto všetko mi bolo ako zákusok ku môjmu kňazstvu. Prežil som tu nádherné dni. A ľudia? Všetci sú na zamilovanie. No bez univerzity, bez jej študentov a zamestnancov by mi tu bolo ťažšie a smutnejšie. Aj vďaka nej som tu v Ružomberku vyrástol.
Čo by sa podľa vás mohlo na univerzite zmeniť či zlepšiť nielen v pastoračnej činnosti?
Univerzita mala – a ešte má – krásnych ľudí. Mnohí sú vo svojich odboroch profesionálne lepší ako ich kolegovia na iných univerzitách. A myslím, nebola im daná šanca, priestor na skvalitnenie univerzity. Neboli ešte oslovení a vypočutí všetci tí, ktorí by mohli pritiahnuť študentov a univerzitu posunúť o schodík vyššie: nielen profesionálne, ale aj ľudsky. Ono je to tak: tí, čo majú hlavu a srdce, obyčajne nemajú lakte. Nemôžete mať všetko. Buď máte jedno alebo druhé.
Čo vám dávalo silu a motiváciu pôsobiť medzi študentmi i zamestnancami?
Ak sa vyjadrím oficiálne, tak to bude dekrét – dispozícia od biskupa a od môjho provinciála. Verím, že s poslaním získavam Božiu pomoc i Božie požehnanie k svojej službe. Ak sa vyjadrím osobne, pohľad do tvári ľudí – tu študujúcich i pracujúcich, pohľad do ich sŕdc, ich príbehy, slzy a úsmevy rozhýbali moje ruky, nohy i srdce i môj rozum. … Ba často i môj spánok.
Ako ďalej? Čo budete robiť v Košiciach? Čo bude vašou hlavnou pracovnou náplňou?
To je už ťažšia otázka. Mnoho je toho, čo neviem. A neviem, čo presne budem robiť i v Košiciach. Samozrejme, že mojou hlavnou náplňou bude kňazská služba. Verím, že keď prídem do Košíc, samotné mesto mi napovie, čo s touto službou súvisí. Je to veľké mesto a také sú i jeho výzvy. Chcem byť blízky mojím bratom v komunite, Košičanom a Košickým mučeníkom – keďže v tomto roku je 400. výročie od ich smrti. Budeme sa snažiť, aby ste i tu v Ružomberku počuli o košických jezuitoch niečo krásne, niečo Božie a inšpirujúce.
Máte pre študentov a zamestnancov univerzity konkrétny odkaz?
Mal by som jeden aj pre zamestnancov aj pre študentov. Zamestnancom by som odkázal – aspoň niektorým – že trošku dlhujú študentom nádej, ktorú Katolícka univerzita má ponúkať a profesionalitu ku ktorej sa zaviazala. Mnohí študenti prišli na univerzitu práve kvôli tomu. Počet študentov to nie je len o počte narodených detí, to je aj známka na váš profesionálny index.
A odkaz pre študentov? Študujte! Spoznávajte krásu toho, čo študujete, i krásu seba samých. Verte mi, ste nádhernejší, ako si myslíte, i ako o vás hovoria.
Zdroj: Katolícka univerzita v Ružomberku