Kam siaha láska
Možno sa nám pri čítaní dnešného Božieho slova bude zdať, že počúvame disciplinárne nariadenia. Bratské napomínanie je náročná téma pre všetkých. Evanjelium požaduje, aby sa v nás matéria k napomenutiu tak vyčírila, že ju budeme schopní a ochotní povedať bratovi priamo a ako prvému. Určite pri ňom nepôjde o vytýkanie ani udanie. Zmysel originálneho textu je brata prehovoriť, presvedčiť.
Evanjelium bolo písané nielen hutne, ale ja súvisle, bez našich terajších nadpisov. Tesne po našej stati o napomínaní sa hovorí o odpúšťaní, pred ňou o stratenej ovci. Takže tou Otcovou drahocennou ovcou je práve brat, ktorého máme napomenúť. Tón je iný len preto, že tentokrát ide o ovcu, ktorá sa chystá stratiť a treba ju varovať.
Ak sme dobre pochopili podobenstvo o stratenej ovci a nechceme nečinne trčať medzi 99 spravodlivými, tak sa budeme s Otcom starať aj o tých, ktorí sa práve strácajú. Staneme sa Božím súcitným srdcom a Božími ústami pre pomýleného brata: budeme mu láskavo dohovárať, aby zostal pri dobrom Otcovi, ktorý mu pripraví tým väčšiu hostinu, čím väčší hriech spáchal (pozn. výraz proti tebe /zhrešil/ vo veľmi dôležitých kódexoch chýba – zrejme je dodatkom podľa Mt 18,21). Dokonca keď vieme o niekom, kto mu to vysvetlí lepšie, ponížime sa a poprosíme ho, aby nám s bratom pomohol. A keď ani to nepomôže, zavoláme ho fakticky alebo virtuálne do horlivého spoločenstva, kde budeme zaňho jednomyseľne prosiť s istotou o jeho záchrane. Veď pracujeme s Otcom i Synom i Duchom Svätým na ich veci, nie? A aj keď odíde, budeme naňho myslieť s úctou a láskou, lebo práve ako pohan a mýtnik neprestal byť Otcovým maličkým, ktorého jedného dňa dojme Otcova láska a vráti sa domov. Najmä ak o našom dohováraní platili slová sv. Pavla: Keďže ste plní dobroty a naplnení všetkým poznaním, môžete sa vzájomne napomínať (porov. Rim 15,14).
Aj toto zdanlivo právnické evanjelium nie je o inom, ako aby sme cítili zodpovednosť za svojich bratov. Nielen za tých, ktorí sú nám zverení, ale aj za tých, ktorých milujeme alebo jednoducho stretáme.
Veď ak nám raz Otec povie: „Získal si svojho brata!“ nebude to krásne!?
Dagmar Kráľová