Arcibiskup Fisichella: List Svätého Otca je semienkom, vďaka ktorému možno vyzrievať vo viere

Svätý Otec František apoštolským listom motu proprio Aperuit Illis ustanovil 30. septembra 2019 „Nedeľu Božieho slova“, ktorá sa bude pravidelne sláviť v 3. nedeľu liturgického obdobia cez rok. Arcibiskup Rino Fisichella vo svojom interview vysvetľuje hlavné témy listu.

„Potrebujeme si vytvoriť trvalý a dôverný vzťah k Svätému písmu, v opačnom prípade naše srdce zostane chladné a oči zatvorené, keďže sme zasiahnutí nespočetnými formami slepoty.“ Týmito slovami Svätý Otec vo svojom najnovšom apoštolskom liste Aperuit Illis vysvetľuje potrebu pravidelne brať do rúk Sväté písmo, ktoré nám otvára oči, pomáha nám zanechať náš individualizmus a pobáda nás k väčšej solidarite.

V interview, ktoré mal arcibiskup Fisichella, predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, vysvetľuje pre Vatican News dôvody tohto listu.

Prinášame jeho plné znenie:

Tento list vznikol, lebo Svätý Otec po jubileu o Božom milosrdenstve dostal od pastierov a laikov viaceré požiadavky. Na záver jubilea vo svojom apoštolskom liste „Misericoredia et misera“ naznačil, že vo viacerých kostoloch (podľa vlastnej tvorivosti – i keď sa už mnoho urobilo) prebiehala nedeľa, počas ktorej Božie slovo bolo stredobodom života kresťanského spoločenstva ako zjednocujúci prvok. Týmto spôsobom mohla ešte viac vyniknúť sila Božieho slova pre dané spoločenstvo, ale aj jeho zodpovednú účasť na evanjelizácii.

Nemala by byť každá nedeľa nedeľou Božieho slova? Prečo potrebujeme osobitnú nedeľu? Vo svojom komentári ste hovorili o historickej hodnote tejto nedele.

Som presvedčený, že má skutočne historickú hodnotu. Nezabúdajme, že každá nedeľa, ktorú slávime, je nedeľou, keď slávime tajomstvo prítomnosti Zmŕtvychvstalého Krista uprostred nás. Slávime obetu jeho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania, teda liturgická činnosť so slávením Eucharistie sa stáva vrcholom kresťanského života. Od 13. storočia slávime aj sviatok Božieho tela. Je pravda, že každú nedeľu počúvame Božie slovo, nič však nemení na tom, že v jednu nedeľu možno v celej Cirkvi, vo všetkých kresťanských spoločenstvách ohlasovať Božie slovo slávnostnejším spôsobom a venovať väčší priestor osobitnej reflexii, ktorú môžu doprevádzať viditeľnejšie znaky o dôležitosti Božieho slova v Cirkvi.

Takáto nedeľa má aj ekumenický dosah…

Absolútne áno. Svätý Otec rozhodol, že táto nedeľa sa má sláviť na tretiu nedeľu cez rok, keď všetky čítané texty vyústia do evanjelia, ktoré hovorí o Ježišovi ako o ohlasovateľovi Božieho kráľovstva. Nezabúdajme však, že toto sa deje aj v období, keď sa slávi Deň dialógu so Židmi alebo  Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Avšak túto nedeľa nemožno prirovnať rôznym svetovým dňom, ako to zvyčajne robievame. Toto je nedeľa, ktorá napriek tomu, že sa slávi iba raz do roka, platí po celý rok. Svätý Otec to explicitne hovorí: nevenujeme Svätému písmu jeden deň iba raz do roka, ale raz po celý rok, aby sme mohli mať familiárny vzťah s posvätným textom.

Ide o akýsi druh siatia, aby mohol kresťanský ľud vyzrievať?

Svätý Otec predkladá tri biblické obrazy. Prvým sú Emauzy, ktorý použil Svätý Otec aby vysvetlil, že Pán prostredníctvom Božieho slova vedie každého veriaceho k životu, k životu Cirkvi a týmto spôsobom umožňuje, aby nám horelo srdce, keď toto slovo zaznieva, pretože hovorí o ňom. Potom je tu druhý obraz a tým je návrat židovského ľudu z exilu a objavenie kníh Zákona a následné verejné čítanie: je to kniha Nehemiášova, ktorá pripomína túto historickú udalosť židovského národa. Svätý Otec si poslúžil týmto obrazom, aby naznačil, že Božie slovo vytvára ľud a že cieľom stretnutia ľudu nie je iba počúvať, ale ho aj uvádzať do života, čo prináša všetkým veľkú radosť. Tretím obrazom je prorok Ezechiel, ktorý nachádzame aj v knihe Zjavení: Svätý Otec nám vysvetľuje, že Božie slovo je sladké a súčasne aj horké, pretože niekedy ho človek neprijme, nežije ním alebo ho dokonca odmieta.

Aký jej vzťah každodenného života kresťanov a Božieho slova? Prečo sa niekedy stáva, že Božie slovo zostáva iba napísanou knihou?

Bohužiaľ, tu sa musíme dotknúť smutnej skúsenosti. Veľká väčšina našich kresťanov nepozná Sväté písmo a iba raz ho počujú počas nedeľného slávenia Eucharistie alebo iných udalostí. Biblia je najrozšírenejšia kniha, ale súčasne je azda knihou, na ktorej je najviac prachu, pretože ju neberieme do rúk. Svätý Otec nás týmto listom vyzýva, aby sme denne brali do rúk – nakoľko je to možné – Božie slovo a aby sa stalo súčasťou našej modlitby. Stačí povedať ako je dôležité znovu objaviť modlitbu žalmov, pretože každý žalm poukazuje na situáciu kresťanského ľudu a na život každého muža a ženy. Potom je tu aj lectio divina a vstúpiť doň ešte hlbšie a vidieť tam ako sme týmto Slovom žili v našich osobných dejinách a aké svetlo do nich vnieslo, ako jeho interpretácia obsahuje bohatú, často nemysliteľnú škálu zmyslov a významov. No a predovšetkým je to Slovo, ktoré sa vyjadruje prostredníctvom nášho svedectva. Svätý Otec veľmi nástojí na činorodej láske, pretože vo chvíli, keď počúvame Božie slovo, stávame sa viac pozornými, bdelými a citlivými na potreby blížnych, najmä tých, ktorí sú odsúvaní na okraj spoločnosti. Nie náhodou práve v tejto veci poukazuje na podobenstvo o boháčovi a chudobnom Lazárovi. Vďaka tomu, že počúvame Božie slovo, sme citlivejší voči najťažším a najextrémnejším životným situáciám, teda tým, ktoré už definujeme ako existenciálne periférie a s ktorými dennodenne prichádzame do kontaktu.

Toto sú konkrétne indikácie pre veriacich, ale Svätý Otec v liste ponúka aj indikácie pre kňazov…

Pre kňazov, ale aj pre biskupov. Svätý Otec pripomína kňazom to, čo je preň dôležité – hodnotu homílie. On nám hovorí, že ide o pastoračnú príležitosť, ktorú v žiadnom prípade netreba stratiť. Homília si vyžaduje, aby sme v prvom rade boli my kňazi v každodennom kontakte s Božím slovom, ktoré máme vysvetľovať, pretože Boží ľud má právo na inteligentné a koherentné vysvetlenie, ktoré sa vie dotknúť života a potrieb ľudí. Avšak biskupom navrhuje, že v túto nedeľu môžu, napríklad, udeľovať službu lektora. Svätý Otec však ide ešte ďalej a hovorí, že majúc na zreteli túto nedeľu je dobré, aby sa v nasledujúcich rokoch viac kládol dôraz na osobitnú službu. Ako existuje osobitná služba na rozdávanie svätého prijímania, podobne môže existovať aj služba a osobitné poslanie, na ktoré sa osoby najprv pripravia bezprostredným kontaktom, štúdiom a uvažovaním nad Božím slovom a potom môžu byť poverené osobitnou službou. Som presvedčený, že toto je aj nová pastoračná výzva. Vieme, čo sa deje v našich kostoloch: ide čítať prvá ochotná osoba, ktorú pre túto službu nájdeme. K Božiemu slovu nemôžeme takto pristupovať. Božie slovo musí „nájsť“ osoby, mužov a ženy, schopných ho nielen autenticky deklamovať, ale aj svedčiť o inteligencii posvätného textu.

Spracoval a preložil Štefan Turanský, SDB