Nečakane rýchlo

(Lk 18, 1 – 8)

Otázka skorumpovaných sudcov bola aktuálna odjakživa. Aj z tohto sudcovského evanjelia je jasné, že Ježiš v žiadnom prípade nebol ideologický rojko, keď sa vyznal v tom najkonkrétnejšom živote. A ešte k tomu mal stopercentný zmysel pre humor.

Predstavuje nám sudcu v dákom zapadákove, kde si počína ako malý boh – nič si nerobí ani z toho ozajstného, ani z ľudí. Nechce sa mu robiť nič  v prospech tých, čo majú len nohy a ústa, hoci Tóra kázala brániť práve ich. Napokon i dnes si tí mocnejší vedia vydobyť svoje aj inou ako súdnou cestou, na ktorú sú odkázaní práve najzraniteľnejší. Ba z Ježišovho rozprávania presvitá dokonca tragikomédia: ako sa ten, čo sa ani Boha nebojí, môže vyľakať pred fackami nejakej bezbrannej vdovy bez muža a zrejme aj bez syna?!

Ježiš nám o Bohu prezrádza zas čosi viac. Jednak, že vôbec nie je povinný nás vypočuť – na čo tak ľahko zabúdame –, a tiež, že zvykne akoby meškať a vypočuje nás kedy a ako chce. Isté je LEN to, že vždy vypočuje. Lebo je absolútne dobrý.

Ak chce evanjelista Lukáš niečo dôležité povedať, tak vkladá do úryvku vnútorný monológ postavy. Tentokrát naň upozorňuje sám Ježiš a dáva nám tak jedinečný kľúč, ako spomedzi množstva  nábožných interpretácií porozumieť tej pravej. A mohli sme tak znovu žasnúť nad závratnou hĺbkou  evanjelia.

Pre nás, čo sme ako vdovy s partnerom vo večnosti, chce Ježiš zdôrazniť aj neodbytnosť a schopnosť čakať. Na jeho radu o vytrvalosti v modlitbe sme si už zvykli. Ale nie vždy sme rozlúskli skutočnosť, že Ježiš nehovorí: „Ak sa budete modliť s vierou, Boh vás vypočuje už aj.“ Presnejšie preložené, vypočuje zrazu, znenazdajky. Čiže keď to už možno ani nebudeme čakať. A to je zrejme o inom, ako sme si mysleli doteraz. Veď určite sme už veľakrát zažili, že Pána o niečo intenzívne prosíme, už prosíme len zo zotrvačnosti, a zrazu príde super riešenie. Tak nás prekvapí, že ho ani dostatočne neoceníme, lebo už prosíme o tisíc ďalších vecí.

Kiež sa nám darí vychutnať Pánove nečakane tvorivé vypočutia a neprejsť ponad ne bez vďačnosti. A budeme mať silný motív modliť sa bez prestania.

Dagmar Kráľová, FMA