Predstavte si, že ste sa vrátili zo zahraničnej stáže s výbornými inšpiráciami, nanovo pochopenými víziami a doma – mráz. Ani pohnúť.
Podobnú sprchu zažil Ježiš, keď sa po prvých evanjelizačných cestách vrátil do Nazareta. Prednedávnom ho príbuzní chceli z Kafarnauma odviesť ako pomäteného. Teraz prišiel sám. Všetko sa začalo pozitívne. Uznanie, prijatie… Až kým si domáci nepoložili otázku: Odkiaľ túto múdrosť má? Uvedomili si, že nie od nich, a to sa stalo kameňom úrazu: „Nedovolíme, aby sa nad nás povyšoval!“ A tak si začali na správne položenú otázku nesprávne odpovedať. Nespracovaná súťaživosť, potlačená závisť či márnivosť – to mohli byť emócie, ktoré spravili svoje: ohlúpli aj múdre hlavy.
Vzápätí museli svoj problém zamaskovať obvineniami. Podľa Písem si vyvodili, že tí, čo sa venujú remeslu, nemajú kedy študovať Zákon. Preto ak je Ježiš tesárom, nemôže byť Božím mužom. Iba Marek hovorí o Ježišovej tesárčine, ktorá bola skôr staviteľstvom, keďže sa vtedy pri stavbe domov veľa dreva nepoužívalo. Markovo evanjelium je vzácne aj preto, že nám občas ponúka akoby záber skrytou kamerou. Napríklad aj v tom, že Nazaretčania na Ježiša vytiahli jeho ošemetný pôvod: Vari to nie je syn Márie? Aj keď bol otec mŕtvy, a v Ježišovom prípade Jozef už naozaj nemusel žiť, synov pôvod sa vždy vzťahoval na otca. Ak bol, pravda, legitímny. Úmyselným uvedením pôvodu podľa matky chceli diskreditovať prameň Ježišovej moci v slovách i skutkoch. Môžeme len tušiť, že to Mária ani Jozef ani Ježiš v Nazarete nemali ľahké.
Tak sa Ježišovi rodáci dali dokopy s vládnou smotánkou v Jeruzaleme. Je to vždy tak, ak niekto ohrozí naše domnelé predstavy o nás samých. Hľadáme potvrdenie seba u iných.
I z tohto príbehu môžeme čítať, ako si Pán zakladá na tých, ktorí sú znevažovaní mocnými tohto sveta. Veď prvým, ktorý pracoval „ručne“, bol predsa Stvoriteľ (Gn 2, 7). Aj Ježiš bol prorockým staviteľom, ktorý ukážkovo rúcal a staval. Prebudoval synagógu na domácu cirkev. A bol jedinečne Máriiným synom ako žiaden iný syn.
Aj keď sa jeho rodáci, podobne ako Kajfáš, mýlili (Jn 11, 50), nevedomky mali pravdu. No k opätovnému prijatiu Ježiša sa museli dopracovať. S Máriinou pomocou.
Dagmar Kráľová, saleziánka