Kňazi očami ctihodnej Alfonzy Márie Eppingerovej
Mesiac jún, nazývaný mesiacom úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, je zároveň aj mesiacom venovaným kňazom, nakoľko môžeme byť svedkami mnohých diakonských a kňazských svätení. Kňaz, ktorý je prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi, musí byť hlboko ukrytý v Božskom Srdci, z ktorého čerpá hojnosť milostí. Božské Srdce Ježišovo je prameňom života a svätosti, prúd milosrdenstva a nezištnej lásky, ku ktorému sa môžeme denne utiekať, ba priam bežať k nemu a čerpať z neho.
Kto je vlastne kňaz? Kňaz je druhý Kristus. Toto vyjadrenie vyslovené z úst mojej mamy, som častokrát počula už ako malé dievča.
Skúsme sa však pozrieť ako vnímala kňazský stav, čoskoro blahoslavená, Alfonza Mária Eppingerová (krstným menom Alžbeta).
Alžbeta vyrastala v hlboko katolíckej rodine, kde nechýbala ani úcta ku kňazom. Už v detskom veku sa Alžbeta pýta otca: Kto sú kňazi? Otec jej vysvetľuje: „Kňazi sú Boží služobníci, ktorí nám hlásajú evanjelium. Pretože sú Boží služobníci a učia nás, musíme im prejavovať veľkú úctu.“ Alžbeta premýšľala o týchto slovách vo svojom srdci a odvtedy prechovávala veľkú úctu k týmto Božím služobníkom. Vo svojej biografii píše: „Keď som videla nejakého kňaza, zdalo sa mi, akoby som videla samého Boha. Ak som stretla nejakého kňaza, zastavila som sa, dlho som za ním pozerala a pomyslela som si: ´Keby som len mohla hovoriť s nejakým kňazom, určite by mi rozprával niečo o Bohu.´“
Alžbeta sa veľmi tešila na hodiny náboženstva a k pánu farárovi mala veľkú úctu. Vo svojich jedenástich rokoch počula od pána farára ako vysvetľoval celé Kristovo utrpenie počas slávenia bohoslužby. Vo svojej biografii spomína: „Ustavične mi v ušiach znejú slová, ktoré povedal o Ježišovom utrpení v Olivovej záhrade: ´Pozrite deti, koľko vytrpel Ježiš, náš Spasiteľ, kvôli našim hriechom. Utrpenie je už vtedy kruté, keď niekomu spôsobí pot, no aké musí byť, keď utrpenie zapríčiní až krvavý pot. Takéto Ježišovo utrpenie spôsobili naše hriechy.´ Tieto slová urobili na mňa taký dojem, že som sa chvela na celom tele. Uprela som pohľad na pána farára a takmer som v ňom videla obraz trpiaceho Spasiteľa. V duchu som si povzdychla: ´Ježiš, počas celého môjho života nechcem spáchať žiadny hriech. Len nie hriech! …S túžbou rozjímať o Ježišovom utrpení a z lásky k trpiacemu Vykupiteľovi, sa vo mne zväčšovala láska a úcta k duchovnému otcovi.´“
Alžbeta, neskôr ako sestra Alfonza Mária, hovorí, že „najväčšia milosť, ktorú nám, Boh vo svojom utrpení udelil, je ustanovenie Najsvätejšej sviatosti a kňazská vysviacka, vďaka ktorej kňazi môžu vysluhovať sviatosti“.
Vo svojich poučeniach pre kňazov poukazuje na to, že „kňazi sú vysluhovatelia Božích milostí. Sú to bratia a favoriti nášho Spasiteľa. Kňazi majú byť dôstojnými zástupcami nášho Spasiteľa, preto ho majú nasledovať a hlboko si do srdca vtlačiť jeho tvár i jeho čnosti. Tieto vlastnosti nadobudnú v meditácii o utrpení Ježiša Krista.“ Alfonza Mária vo svojich poučeniach hovorí aj o tom, aké milosti kňaz získa počas meditácie o Ježišovom kríži. Pouvažujme aspoň nad jednou z nich: „Náš Spasiteľ otvára v tejto meditácii kňazovi svoje srdce a vtláča mu doň svoju podobu. Často sa dokonca stáva, že táto podoba Ježiša sa u kňaza prejaví aj navonok v črtách jeho tváre a v jeho gestách, takže zosobňuje veriacim nášho Spasiteľa, takpovediac stáva sa jeho portrétom.“
Skúsme v tomto mesiaci vyjadriť Bohu vďaku za dar kňazstva, za kňazov, ktorí nás pokrstili; za tých, ktorí nám sprostredkúvajú Božie odpustenie vo sviatosti zmierenia, a z rúk ktorých smieme prijímať do svojho srdca Boha, živého a stále prítomného v Eucharistii, ktorý nás miluje osobitnou láskou. Ďakujme a zároveň prosme i o nové kňazské povolania pre celú Cirkev.
Na záver nech nás povzbudia slová jednoduchej, no duchom bohatej, ženy z Alsaska:
„Kňaz bez Boha nemôže nič urobiť a Boh mu zase neodmietne žiadnu milosť, ak o ňu poprosí a navyše prosí o ňu s dôverou. Boh nevie odmietnuť niečo kňazovi, lebo kňazský stav je taký vznešený. Sám kňaz je vlastne zázrak, najmä keď slúži svätú omšu a vysluhuje sviatosti. Bez celkom osobitnej milosti by nemohol nič, ale Boh mu prichádza ochotne na pomoc vo vedení tých, ktorí sú mu zverení, a preto koná také veľké a ustavičné zázraky. Boh tento zázrak však robí iba v tom kňazovi, ktorý hľadá iba jeho a ustavične ho oslavuje. Sila a pôsobnosť, ktorú kňaz dostal od Boha je veľká, a láska, ktorú mu Boh preukázal je bezhraničná.“ (ct. matka Alfonza Mária Eppingerová)
Kto je kňaz? Položme si túto otázku aj my a pouvažujme, čo pre nás osobne kňaz znamená a aký veľký dar v kňazovi nám Boh dáva. Panna Mária, kráľovná kňazov, oroduj za nás a vypros nám mnohých a svätých kňazov.
Arimatea Kiškovská, SDR
Viac o ct. matke Alfonze Márii Eppingerovej na www.alfonza-maria-eppinger.com
Na obrázku: Alžbeta s kňazom na hodine náboženstva. (obrázok z knihy o ct. matke Alfonze)