Koláčiky z vďačnosti. Uršulínky ocenili službu kňazov a zdravotníkov
Prejaviť svoju spolupatričnosť a prirodzenú ľudskosť zdravotníkom a kňazom, ktorí sa rozhodli ísť pomôcť v prvej línii ako dobrovoľníci a každému z nich povedať „Ďakujeme“ cez domácky pečené koláče sa rozhodli rehoľné sestry uršulínky v Košiciach. V piatok priniesli prvý plech, každý koláčik bol osobitne zabalený do celofánu aj s malým odkazom.
„Takže každý, kto si zobral ten koláčik ho dostal ako osobné poďakovanie. Snažíme sa, aby to boli chutné a nechávame to na tvorivosti mamičiek, ktoré sa zapojili. Pri odovzdaní zdravotníckemu personálu sme zažili veľmi milé prijatie a naozaj bolo vidno ich vďačnosť,“ pripomína sestra Zdenka z komunity košických Uršulínok.
Kňazov v nemocniciach počas prvého týždňa služby prekvapilo otvorené prijatie nielen zo strany pacientov, ale aj zo strany zdravotníckeho personálu a zamestnancov. „Atmosféra medzi pacientmi sa upokojuje, získavajú väčšiu istotu, pretože hlavne kňazi na covid – oddeleniach sú akýmisi mediátormi vzácnych a ľudsky dôležitých informácií a tých silných viet od príbuzných, ktoré ich povzbudzujú.
Okrem pomoci, ktorú vykonávajú pri hygiene, pri dezinfekcii, pri prenášaní a kŕmení pacientov je záujem aj o duchovnú službu,“ opisuje Jozef Kmec a dodáva, že sa skláňa pred všetkými zdravotníckymi pracovníkmi, pred lekármi, pred sestrami, pred zamestnancami nemocnice, pretože fungujú ako dobre zladený organizmus, všetko je na svojom mieste, každý napĺňa svoju úlohu tak ako môže a naozaj úprimne sa tí ľudia snažia, aj nad rámec svojich povinností, aj nad rámec svojich síl a možností.
Farár z Pereša Martin Novotný, pracuje na covid – oddelení, kde používajú filter, masku, štít, odev, musia hlasnejšie rozprávať a vidno im len oči a aj napriek tomu ich pacienti pri opakovanej službe rozpoznajú. „Tu je služba veľmi náročná, pretože priebeh choroby sa môže radikálne zhoršiť v priebehu pár hodín a zlepšenie prichádza len veľmi pomaly. Keď som na JIS-ke, tak mám pocit, že je to priestor, kde keď zdvihnem hlavu, tak je nebo bližšie ako strop. Tá čiara medzi nebom a zemou je tu veľmi úzka. Potrebujeme dávať nádej, rozdávať lásku a som rád že môžem pomôcť, že Pán Boh si môže cezo mňa robiť tie veci, ktoré robí,“ dodáva na záver Martin Novotný.
Zdroj: Košická arcidiecéza