Kongres formátorov v Ríme v plnom prúde
„Počúvame dnes výzvy nových geografických a kultúrnych kontextov, ktoré sa prejavujú intenzívnym spôsobom. Tieto kontexty sa zmenili a my sme zmätení v našej identite. Požaduje sa od nás nové úsilie o prehĺbenie.“ Toto sú myšlienky kardinála João Braz de Aviza, prefekta Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života z jeho úvodného prejavu na medzinárodnej konferencii formátorov zasväteného života, ktorá sa od 8. do 11. apríla koná v Ríme v rámci Roka zasväteného života.
„V spoločnosti stretov, zložitého spolužitia medzi rôznymi kultúrami, násilia na najslabších, nerovnosti, sme povolaní ponúknuť konkrétny model spoločenstva, ktoré prostredníctvom uznania dôstojnosti každého človeka a zdieľania darov, ktoré každý vlastní, môže žiť bratské vzťahy.“ Ako ďalej kardinál povedal, vďaka kvalite vzťahov možno hovoriť o proroctve zasväteného života. Na dosiahnutie tohto cieľa musí byť integrálna formácia pozorná ku všetkým rozmerom: intelektuálnemu a emocionálnemu, individuálnemu a spoločnému, osobnému a sociálnemu, emocionálnemu a sexuálnemu.
V priebehu dnešného dopoludnia na stretnutí zazneli viaceré príspevky. Medzi nimi Michelina Tenaceová, docentka na Pápežskej Gregorovej univerzite, pripomenula, že „povolanie je povolaním ku svätosti”. Formácia nespočíva v inom než dať zažiariť v človeku boží život ako svätosť. Ide teda o formáciu k tomu istému cíteniu a vnímaniu ako bolo Kristovo.
Claudia Peña de Lilloová, z Kongregácie Dcér svätého Pavla a profesorka na univerzite Diego Portales v Santiagu, hovorila o pedagogike vzdelávania. Zdôraznila, že je „nevyhnutné nadobudnúť schopnosť budovať vlastný život okolo životne dôležitého centra, ktorým je pre veriacich veľkonočné tajomstvo, kríž Syna, ktorý vyvýšený nad zem priťahuje všetkých k sebe.“
Robiť exegézu vlastného života. Takto zhŕňa formačný plán otec Riccardo Volo, klaretín, profesor na Pápežskej Lateránskej univerzite a na Inštitúte teológie zasväteného života Claretianum v Ríme. Čítať život ‚múdrym spôsobom‘, snažiac sa vyťažiť zo skúseností každodenného života a učiac sa dozrievať ako osoby a Božie deti. Učiť sa od Ježiša ako formátora, z jeho pedagogiky, jeho svedectva: Ježiš je model milosrdenstva, je pohnutý nad davmi ľudí, ktorí nemajú jedlo, vníma potreby chudobných ako výzvu, učí vyjsť z vnútra bezpečných zariadení, z predsudkov, z obmedzenosti, z osobnej, kultúrnej a náboženskej neznášanlivosti… V Ježišovom formačnom modeli sú chudobní v kontexte ich ľudských a duchovných situácií formátormi učeníkov.
(zdroj: RV -jk-)