Zrodilo sa moje duchovné povolanie, ale moji najbližší nechceli o tom ani počuť. „Á, prejde ho to, veď nevyrastal v náboženskom duchu…“ mysleli si moji rodičia. A tak som sa musel postaviť voči tejto ťažkosti a skúške. Nebolo mi ľahko čeliť rodine, ktorá ma vychovala. Avšak pomohli mi slová dnešného evanjelia: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden.“ A tak som rozmýšľal, koho milujem viac, kto mi dal rodičov a kto mi dáva život… Rozhodol som sa odísť z domu, chytiac sa prvej príležitosti zamestnania, pracujúc ako ostatní ľudia, ale rozjímajúc každý večer Božie slovo… A vyšlo to! Láska k Ježišovi zvíťazila, rodina prešla na druhé miesto, prijal som nádherný dar duchovného povolania… A po rokoch moje rozhodnutie moja rodina nielen prijala, ale sa začala so mnou aj modlievať a spoločne duchovne kráčať za Ježišom.
Aké je ľahké nasledovať Ježiša, keď nie sú väčšie prekážky. Ale keď prídu, pôjdeš za ním ďalej? Vyznáš mu svoju lásku, aj keď to bude bolieť? Chytáš sa a využívaš príležitosti, aby si dozrieval v láske?
Lásku si je potrebné obhájiť. Láska si vyžaduje prirodzene obetu, zrieknutie sa niečoho alebo niekoho kvôli tomu, koho milujem viac. Áno, láska si vyžaduje toho stále viac a viac, aby bola čistejšou, úprimnejšou, mocnejšou, krajšou – hodnou Bohu zasvätenej osoby.
brat Marek Redlich